|
Predsedajúca tlstá pani Stupnická riekla: "Ten náš dobrý páh
farár na všetko obracia pozornosť, vyjmúc letnice, na čo zase druhí
páni najviac hľadievajú. On je ako spruha v hodinách. Ako spruha uvádza do
pohybu všetky kolieska, tak on celú obec. Nedá zaháľať nikomu, nájde
pre každého robotu. Od jedného podniku zachvacuje obec k druhému. A všetko sa
mu darí, bo postupuje rozumne, obcuje vo všetkom spravodlivo a bezzištne, je
naozajstným otcom všetkých.'
Nech nám ho boh na mnohé letá živí!" S
tým vstala. "Sláva !" vpadli v to všetci a
odstrčili stole. Ako odvetou na to zahučal i
na dvore presilný výkrik zo stáhrdiel: "Sláva!" Zaduneli
tri silné výstrely, zaznela čerstvá hudba. To bol
výraz srdečnej vďačnosti farníkov. Rastic nechcel
robiť žiaden hluk, ale oni zaopatrili bez jeho vedomia aj mažiare i hudcov
a vhrnuli sa vo sviatočnom rúchu do dvora. Mládenci boli podperení, dievky v partách, školské deti v tom
úbore, v ktorom už ráno boli pozdravili pána farára. Postavili sa všetci oproti dverám do polkola po vrstvách, napred
školské deti, potom dievky, potom mládenci, potom ženy, napokon mužovia. Pri
samých vrátach stála ešte hŕba otrhaných Cigánov a žobrákov, medzi nimi
skľúčený Kožuch a na celom tele sa trasúci
Lipnický. Humenského nebolo už na svete. Zajac stál
spredpásanou bela vo u záponkou medzi domácou
čeľaďou. Vzalo to všetko zlý koniec, tí hrdinovia lumpáctva,
ktorých sme na počiatku boli poznali.
Všetci mužskí zložili
s úctou klobúky, keď holohlaví hostia vyhrnuli sa
na povýšené predodverie, kde kedysi pán s veľkým nosom. bol
prisluhoval spravodlívosť. Výkriky zasekli, hudba
utfchla, keď poctivý richtár Hučko zo stupňa rukou kývol.
Predstúpiac so všetkou
úctou pred oslávenca, takto sa mu prihovoril:
"Cirkeva obec chujavská vyslovujú mojím jazykom vašej velebnosti svoju
najsrdečnejšiu vďačnosť a najpokornejšiu úctu. Vy ste ten muž, ktorý ste obec povýšili a zvelebili. Boli sme pred vaším príchodom tí najbiednejší ľudia. Spustlosť naša bola nesmierna. Chýlilo sa k tomu, že všetci klesneme za židovských paholkov. Vy ste nás nielen ze židovskej, lež i z panskej poroby vytrhli.
Až teraz, yaším pričinením, cítime sa naozaj
slobodnými, môžeme žiť dôstojne.
Znášali
ste s hrdinskou vytrvalosťou nerozumný náš odpor. Nedali ste sa mýliť ani klebetami ani
nevďačnosťou, až ste slávne zvíťazili. Živ vás na mnohé, mnohé letá boh. Pamiatka vaša
bude požehnaná medzi nami aj u potomstva nášho. Privolávame vám z
celej duše:
Sláva
!"
"Sláva!"
skríkol srdečne celý pestrý zástup.
Rastic odvetil
pohnutým, rozplývajúcim sa hlasom: "Sladká je po
vystátych mnohých trudoch a prekonaných prekážkach vďačnosť, akú
mi teraz, drahí moji, ústami svoho predstaveného prejavujete. Navraciam vám
lásku tým, že i ja vzdávam česť vašej dôvere
a poslušnosti, ktorá jedine mi umožnila vykonať dačo k vášmu
prospechu. Ale nechcem, ani nemôžem to výlučne samému sebe
pripisovať, čo dobrého a pekného sa uskutočnilo. Ja samotný nič by som nebol vykonal, keby som nebol
našiel verných, oddaných, nezištných pomocníkov. Jedným z
nich boli ste i vy, richtárko. Jazyk a rameno vaše
stáli mi vždy k službám. Ale hlavní spolubojovníci moji boli a sú títo
moji a vaši verní priatelia."
S tým sa objal so Semenákom, Rozumovským a Stupnickým tak, že
padnúc si okolo hrdla, utvorili kolo.
Tisíc hrdiel vyrazilo pritom hromovité sláva, mažiare duridi,
hudba zaznela, klobúky leteli do výšky, ženy a devy plakali. Porosili sa
vzájomnými slzami aj objímajúci sa priatelia. Ba málo bys' našiel suchých
očú i na dvore a na povýšenom predodverí.
|