| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Botto Žltá lalia IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1 9| Pod prah si ho pochovala, ~aby naňho pamätala: ~Spi, Adamko, 2 19| prichodí k nej na vohl'ady; ~. ~ 3 7| holubičkou. ~Hej, Evička, anjel biely, ~nedal bych ťa za 4 16| Vyšla Evka až na cestu. ~Hľadí ona, hľadí 5 17| ťa! ~"Moja ľúba, čo máš z báťa? ~Boj sa, ženo, či neboj: ~ 6 9| lesíčka! Kým Evička s čistcom beží, ~už Adamček mŕtvy leží. ~ 7 9| Adamček sadne k stolu, ~skloní bielu hlávku svoju: ~Ach, Evička, 8 7| holubičkou. ~Hej, Evička, anjel biely, ~nedal bych ťa za svet 9 17| náručia - ~on rumenie, ona bľadne: ~kohút spieva - víchry 10 12| kto to? "Ja som z mesta, ~blúdim - neznám, kde tu cesta?" 11 16| Poďže, milý, poďže ko mne, ~bo sa srdce trasie vo mne! - ~. ~ 12 17| Moja ľúba, čo máš z báťa? ~Boj sa, ženo, či neboj: ~Tys' 13 17| nezaspieva!" ~Jaj, nechoď sem, bojím sa ťa! ~"Moja ľúba, čo máš 14 6| okolo, ~poviem vám, jak to bolo. ~. ~ 15 13| vodu, niet lavičky ani brodu!" ~Vyšla Evka, pokázala: ~ 16 17| milý ko mne - ~lebo hnedky bude po mne! "Idem, idem, moja 17 5| stará mať, stará mať! ~Vy budete o tom znať - ~povedzte nám, 18 7| Evička, anjel biely, ~nedal bych ťa za svet celý! ~"Ja, Adamko, 19 15| ruži na kaluži, ~keď môže byť, kde zatúži; škoda živej 20 16| jak niet, tak niet. tažko čakať v noci vonku, ~ešte ťažšie 21 7| nedal bych ťa za svet celý! ~"Ja, Adamko, bez teba ~ 22 12| blúdim - neznám, kde tu cesta?" Tam napravo, mladý pane - ~ 23 16| Vyšla Evka až na cestu. ~Hľadí ona, hľadí k mestu, ~ 24 13| klope ktosi: ~"Neznám, ako cez tú vodu, niet lavičky ani 25 7| Stála tu raz chalupčička ~samá, samá samučičká. ~ 26 17| ohrieva. ~"Nie! - na tvoje chcem srdiečko ~priam, kým kohút 27 17| pri plameni ~zohreješ si chladné kosti. ~"Oheň,plameň je 28 3| Idú chlapci s topory, ~sečú ako do hory - ~ 29 14| či štyri, ~už k chalúpke chodník šíry. ~A v chalúpke pán 30 14| chalúpke pán už známy ~v čiernom fračku - (s kopýtkami). ~. ~ 31 9| do lesíčka! Kým Evička s čistcom beží, ~už Adamček mŕtvy 32 9| Evička, má perlička, ~choď na čistec do lesíčka! Kým Evička 33 17| bez nosa, dlhé zuby. ~A čože tak hŕkaš s nimi? ~"Huj, 34 13| kroví lávka malá! ~A pán jej dá peniaz zlatý: "Budeš na 35 7| žili si tu sami dvaja, jak dakedy vprostred raja ~sám Adamček, 36 15| rúčku pánu dala. ~A on jej dal prsteň zlatý: ~"Večer prídem 37 15| neniekala, ~pravú rúčku pánu dala. ~A on jej dal prsteň zlatý: ~" 38 16| domku. ~Na ohníček triesky dáva ~a za každou povzdycháva: ~ 39 20| teší svoju milú: ~ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom 40 13| Hora hučí, dáždik rosí; ~a na dvere klope 41 2| Idú dievky z dediny, polievajú kvetiny, ~polievajú 42 6| To je, deti, to je tá ~Evička tu zakľätá. ~ 43 2| Idú dievky z dediny, polievajú kvetiny, ~ 44 17| Adam ľúby? Tvár bez nosa, dlhé zuby. ~A čože tak hŕkaš 45 15| budeš moja nevesta!" - ~Evka dlho neniekala, ~pravú rúčku 46 17| Kto to? "Ženo, pusť ma dnuká!" ~Kto? Bože! či to on?! ~" 47 16| vonku, ~ešte ťažšie v pustom domku. ~Na ohníček triesky dáva ~ 48 16| večera: ~Ach, bože môj, bože drahý, ~ešte nezrieť kolimahy! ~ 49 11| hodina ~žena muža pripomína; ~druhý mesiac deň čo deň ~a na 50 8| Tu dva prsty hore vzali, ~na zem, 51 7| svete - ~žili si tu sami dvaja, jak dakedy vprostred raja ~ 52 14| pán už známy ~v čiernom fračku - (s kopýtkami). ~. ~ 53 17| Ani uši, ani zraky - ~"Hja, pod zemou svet je taký: ~ 54 13| Vyšla Evka, pokázala: ~Tu, hľa! v kroví lávka malá! ~A 55 17| hybaj, milý ko mne - ~lebo hnedky bude po mne! "Idem, idem, 56 11| Prvý mesiac čo hodina ~žena muža pripomína; ~druhý 57 13| Hora hučí, dáždik rosí; ~a na 58 3| chlapci s topory, ~sečú ako do hory - ~a to tŕnie i chrastie ~ 59 17| pre skrahnutých mŕtvych hostí." ~Ta príď zajtra na slniečko, 60 17| dlhé zuby. ~A čože tak hŕkaš s nimi? ~"Huj, od zimy - 61 2| polievajú ľalije - ~a hrob všetko popije. ~. ~ 62 15| osobe ~s umrlcom žiť na hrobe. ~Poď von, milá, z tej samoty, ~ 63 17| podobu? ~"Žena moja, ako z hrobu." ~Ani uši, ani zraky - ~" 64 13| Hora hučí, dáždik rosí; ~a na dvere 65 1| rastie, kvety rozvíja ~jedna žltá ľalija. ~Tá ľalija 66 17| moja raz a ja tvoj!" Vtom ju pojme do náručia - ~on rumenie, 67 15| Škoda ruži na kaluži, ~keď môže byť, kde zatúži; 68 16| ohníček triesky dáva ~a za každou povzdycháva: ~Poďže, milý, 69 17| držala prísahu?!" ~Jaj, kohútky, spievajte, ~zamoriť ma 70 16| bože drahý, ~ešte nezrieť kolimahy! ~Už slnko preč - začne 71 14| známy ~v čiernom fračku - (s kopýtkami). ~. ~ 72 17| plameni ~zohreješ si chladné kosti. ~"Oheň,plameň je studený ~ 73 17| huj, od zimy." ~Choď ku krbu! pri plameni ~zohreješ si 74 13| Evka, pokázala: ~Tu, hľa! v kroví lávka malá! ~A pán jej dá 75 17| zimy - huj, od zimy." ~Choď ku krbu! pri plameni ~zohreješ 76 10| samučká ~vzdychá tu jak kukučka. ~. ~ 77 2| dievky z dediny, polievajú kvetiny, ~polievajú ľalije - ~a 78 5| keď viete, ~čo je to tu za kvietie? . ~ 79 2| polievajú kvetiny, ~polievajú ľalije - ~a hrob všetko popije. ~. ~ 80 13| ako cez tú vodu, niet lavičky ani brodu!" ~Vyšla Evka, 81 13| pokázala: ~Tu, hľa! v kroví lávka malá! ~A pán jej dá peniaz 82 17| Hybaj, hybaj, milý ko mne - ~lebo hnedky bude po mne! "Idem, 83 20| milú: ~ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom tŕnie seje. ~. ~ 84 9| perlička, ~choď na čistec do lesíčka! Kým Evička s čistcom beží, ~ 85 7| samučičká. ~Stála ona medzi lesy, jak ľalija medzi plesy; ~ 86 7| holubičkou. ~Žili si tu v zime, v lete, ~nevedeli nič o svete - ~ 87 9| beží, ~už Adamček mŕtvy leží. ~Pod prah si ho pochovala, ~ 88 17| sem, bojím sa ťa! ~"Moja ľúba, čo máš z báťa? ~Boj sa, 89 17| Len čis' to ty, Adam ľúby? Tvár bez nosa, dlhé zuby. ~ 90 9| hlávku svoju: ~Ach, Evička, má perlička, ~choď na čistec 91 13| Tu, hľa! v kroví lávka malá! ~A pán jej dá peniaz zlatý: " 92 16| cestu. ~Hľadí ona, hľadí k mestu, ~jak vyzerá, tak vyzerá - ~ 93 16| preč - začne sa tmieť, a milého jak niet, tak niet. tažko 94 20| mohylu, tak on teší svoju milú: ~ohnivý dážď na ňu leje 95 13| peniaz zlatý: "Budeš na mňa pamätati." - ~. ~ 96 20| vyjde hore na mohylu, tak on teší svoju milú: ~ 97 16| poludnia do večera: ~Ach, bože môj, bože drahý, ~ešte nezrieť 98 15| Škoda ruži na kaluži, ~keď môže byť, kde zatúži; škoda 99 17| zajtra na slniečko, to i mŕtvu zem ohrieva. ~"Nie! - na 100 9| čistcom beží, ~už Adamček mŕtvy leží. ~Pod prah si ho pochovala, ~ 101 17| studený ~pre skrahnutých mŕtvych hostí." ~Ta príď zajtra 102 7| ľalija medzi plesy; ~a v nej mužík so ženičkou, ~ako holub 103 5| budete o tom znať - ~povedzte nám, keď viete, ~čo je to tu 104 9| prah si ho pochovala, ~aby naňho pamätala: ~Spi, Adamko, 105 12| neznám, kde tu cesta?" Tam napravo, mladý pane - ~za potokom 106 17| tvoj!" Vtom ju pojme do náručia - ~on rumenie, ona bľadne: ~ 107 8| My budeme večne svoji, ~nás ani smrt' nerozdvojí!" ~. ~ 108 7| bez teba ~nechcem ani do neba!" ~. ~ 109 8| prsty hore vzali, ~na zem, nebo prisahali: ~"My budeme večne 110 17| báťa? ~Boj sa, ženo, či neboj: ~Tys' moja raz a ja tvoj!" 111 7| Ja, Adamko, bez teba ~nechcem ani do neba!" ~. ~ 112 17| kohút nezaspieva!" ~Jaj, nechoď sem, bojím sa ťa! ~"Moja 113 17| spievajte, ~zamoriť ma nedajte! ~Hybaj, hybaj, milý ko 114 7| Hej, Evička, anjel biely, ~nedal bych ťa za svet celý! ~" 115 15| moja nevesta!" - ~Evka dlho neniekala, ~pravú rúčku pánu dala. ~ 116 8| večne svoji, ~nás ani smrt' nerozdvojí!" ~. ~ 117 17| je taký: ~očí, uší - tam netreba, ~tam sú svoji vedľa seba." ~ 118 7| Žili si tu v zime, v lete, ~nevedeli nič o svete - ~žili si tu 119 15| ťa do mesta: ~budeš moja nevesta!" - ~Evka dlho neniekala, ~ 120 17| srdiečko ~priam, kým kohút nezaspieva!" ~Jaj, nechoď sem, bojím 121 16| bože môj, bože drahý, ~ešte nezrieť kolimahy! ~Už slnko preč - 122 7| zime, v lete, ~nevedeli nič o svete - ~žili si tu sami 123 17| to i mŕtvu zem ohrieva. ~"Nie! - na tvoje chcem srdiečko ~ 124 17| zuby. ~A čože tak hŕkaš s nimi? ~"Huj, od zimy - huj, od 125 16| tak niet. tažko čakať v noci vonku, ~ešte ťažšie v pustom 126 17| ty, Adam ľúby? Tvár bez nosa, dlhé zuby. ~A čože tak 127 20| svoju milú: ~ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom tŕnie 128 12| z očiek. Ktosi klope na oblôček: Kto to, kto to? "Ja som 129 17| pod zemou svet je taký: ~očí, uší - tam netreba, ~tam 130 12| Prešiel rôček - aj žiaľ z očiek. Ktosi klope na oblôček: 131 16| ťažšie v pustom domku. ~Na ohníček triesky dáva ~a za každou 132 20| tak on teší svoju milú: ~ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom 133 17| slniečko, to i mŕtvu zem ohrieva. ~"Nie! - na tvoje chcem 134 6| tu zakľätá. ~Sadnite len okolo, ~poviem vám, jak to bolo. ~. ~ 135 15| kde zatúži; škoda živej osobe ~s umrlcom žiť na hrobe. ~ 136 15| samoty, ~zavediem ťa do paloty; ~poďže, milá, poď von sťato, ~ 137 9| ho pochovala, ~aby naňho pamätala: ~Spi, Adamko, v pokoji - ~ 138 13| peniaz zlatý: "Budeš na mňa pamätati." - ~. ~ 139 12| cesta?" Tam napravo, mladý pane - ~za potokom na tej strane! - ~. ~ 140 15| neniekala, ~pravú rúčku pánu dala. ~A on jej dal prsteň 141 13| lávka malá! ~A pán jej dá peniaz zlatý: "Budeš na mňa pamätati." - ~. ~ 142 9| svoju: ~Ach, Evička, má perlička, ~choď na čistec do lesíčka! 143 17| si chladné kosti. ~"Oheň,plameň je studený ~pre skrahnutých 144 17| zimy." ~Choď ku krbu! pri plameni ~zohreješ si chladné kosti. ~" 145 7| lesy, jak ľalija medzi plesy; ~a v nej mužík so ženičkou, ~ 146 9| mŕtvy leží. ~Pod prah si ho pochovala, ~aby naňho pamätala: ~Spi, 147 17| znáš?!" ~Ach, čo to máš za podobu? ~"Žena moja, ako z hrobu." ~ 148 17| raz a ja tvoj!" Vtom ju pojme do náručia - ~on rumenie, 149 13| ani brodu!" ~Vyšla Evka, pokázala: ~Tu, hľa! v kroví lávka 150 9| pamätala: ~Spi, Adamko, v pokoji - ~my budeme vždy svoji! ~. ~ 151 17| O polnoci prah zapuká: ~Kto to? "Ženo, 152 16| vyzerá, tak vyzerá - ~od poludnia do večera: ~Ach, bože môj, 153 2| ľalije - ~a hrob všetko popije. ~. ~ 154 12| napravo, mladý pane - ~za potokom na tej strane! - ~. ~ 155 5| Vy budete o tom znať - ~povedzte nám, keď viete, ~čo je to 156 6| zakľätá. ~Sadnite len okolo, ~poviem vám, jak to bolo. ~. ~ 157 16| triesky dáva ~a za každou povzdycháva: ~Poďže, milý, poďže ko 158 15| Evka dlho neniekala, ~pravú rúčku pánu dala. ~A on jej 159 17| Oheň,plameň je studený ~pre skrahnutých mŕtvych hostí." ~ 160 16| nezrieť kolimahy! ~Už slnko preč - začne sa tmieť, a milého 161 14| dňami uchádzajú; ~sotva prejdú tri či štyri, ~už k chalúpke 162 17| zhučia - ~i všetko sa vraz prepadne. ~. ~ 163 12| Prešiel rôček - aj žiaľ z očiek. 164 17| od zimy." ~Choď ku krbu! pri plameni ~zohreješ si chladné 165 17| na tvoje chcem srdiečko ~priam, kým kohút nezaspieva!" ~ 166 19| spolnoci jej zať mladý prichodí k nej na vohl'ady; ~. ~ 167 17| skrahnutých mŕtvych hostí." ~Ta príď zajtra na slniečko, to 168 15| dal prsteň zlatý: ~"Večer prídem aj so svaty!" ~. ~ 169 11| mesiac čo hodina ~žena muža pripomína; ~druhý mesiac deň čo deň ~ 170 8| hore vzali, ~na zem, nebo prisahali: ~"My budeme večne svoji, ~ 171 15| pánu dala. ~A on jej dal prsteň zlatý: ~"Večer prídem aj 172 8| Tu dva prsty hore vzali, ~na zem, nebo 173 11| Prvý mesiac čo hodina ~žena muža 174 17| zapuká: ~Kto to? "Ženo, pusť ma dnuká!" ~Kto? Bože! či 175 16| noci vonku, ~ešte ťažšie v pustom domku. ~Na ohníček triesky 176 7| dvaja, jak dakedy vprostred raja ~sám Adamček, sám s Evičkou ~ 177 17| žena - ~už som tu von po ramená; ~idem, idem spod prahu: ~ 178 20| ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom tŕnie seje. ~. ~ 179 12| Prešiel rôček - aj žiaľ z očiek. Ktosi 180 13| Hora hučí, dáždik rosí; ~a na dvere klope ktosi: ~" 181 15| Evka dlho neniekala, ~pravú rúčku pánu dala. ~A on jej dal 182 17| ju pojme do náručia - ~on rumenie, ona bľadne: ~kohút spieva - 183 15| Škoda ruži na kaluži, ~keď môže byť, 184 9| holubičkou. ~Raz Adamček sadne k stolu, ~skloní bielu hlávku 185 6| tá ~Evička tu zakľätá. ~Sadnite len okolo, ~poviem vám, 186 7| nič o svete - ~žili si tu sami dvaja, jak dakedy vprostred 187 15| hrobe. ~Poď von, milá, z tej samoty, ~zavediem ťa do paloty; ~ 188 7| chalupčička ~samá, samá samučičká. ~Stála ona medzi lesy, 189 10| dňami uchádzajú; ~a Evička samučká ~vzdychá tu jak kukučka. ~. ~ 190 17| netreba, ~tam sú svoji vedľa seba." ~Len čis' to ty, Adam 191 3| Idú chlapci s topory, ~sečú ako do hory - ~a to tŕnie 192 20| leje a s rihotom tŕnie seje. ~. ~ 193 17| nezaspieva!" ~Jaj, nechoď sem, bojím sa ťa! ~"Moja ľúba, 194 9| Adamček sadne k stolu, ~skloní bielu hlávku svoju: ~Ach, 195 17| Oheň,plameň je studený ~pre skrahnutých mŕtvych hostí." ~Ta príď 196 17| hostí." ~Ta príď zajtra na slniečko, to i mŕtvu zem ohrieva. ~" 197 16| ešte nezrieť kolimahy! ~Už slnko preč - začne sa tmieť, 198 8| budeme večne svoji, ~nás ani smrt' nerozdvojí!" ~. ~ 199 4| A ľalija smutne vzdychá: ~Hlávku moju tŕnie 200 1| žltá ľalija. ~Tá ľalija smutno vzdychá: ~Hlávku moju tŕnie 201 9| pochovala, ~aby naňho pamätala: ~Spi, Adamko, v pokoji - ~my 202 17| rumenie, ona bľadne: ~kohút spieva - víchry zhučia - ~i všetko 203 17| prísahu?!" ~Jaj, kohútky, spievajte, ~zamoriť ma nedajte! ~Hybaj, 204 19| A spolnoci jej zať mladý prichodí 205 16| milý, poďže ko mne, ~bo sa srdce trasie vo mne! - ~. ~ 206 17| Nie! - na tvoje chcem srdiečko ~priam, kým kohút nezaspieva!" ~ 207 15| paloty; ~poďže, milá, poď von sťato, ~zavediem ťa v striebro, 208 9| holubičkou. ~Raz Adamček sadne k stolu, ~skloní bielu hlávku svoju: ~ 209 12| pane - ~za potokom na tej strane! - ~. ~ 210 15| von sťato, ~zavediem ťa v striebro, zlato - ~zavediem ťa do 211 17| kosti. ~"Oheň,plameň je studený ~pre skrahnutých mŕtvych 212 17| uší - tam netreba, ~tam sú svoji vedľa seba." ~Len 213 15| zlatý: ~"Večer prídem aj so svaty!" ~. ~ 214 7| v lete, ~nevedeli nič o svete - ~žili si tu sami dvaja, 215 17| Hja, pod zemou svet je taký: ~očí, uší - tam netreba, ~ 216 16| čakať v noci vonku, ~ešte ťažšie v pustom domku. ~Na ohníček 217 7| celý! ~"Ja, Adamko, bez teba ~nechcem ani do neba!" ~. ~ 218 20| hore na mohylu, tak on teší svoju milú: ~ohnivý dážď 219 16| Už slnko preč - začne sa tmieť, a milého jak niet, tak 220 3| Idú chlapci s topory, ~sečú ako do hory - ~a 221 16| poďže ko mne, ~bo sa srdce trasie vo mne! - ~. ~ 222 11| mesiac deň čo deň ~a na tretí - raz za týždeň. ~Už sa 223 14| uchádzajú; ~sotva prejdú tri či štyri, ~už k chalúpke 224 16| pustom domku. ~Na ohníček triesky dáva ~a za každou povzdycháva: ~ 225 13| ktosi: ~"Neznám, ako cez tú vodu, niet lavičky ani 226 17| čis' to ty, Adam ľúby? Tvár bez nosa, dlhé zuby. ~A 227 17| zem ohrieva. ~"Nie! - na tvoje chcem srdiečko ~priam, kým 228 17| vedľa seba." ~Len čis' to ty, Adam ľúby? Tvár bez nosa, 229 17| Boj sa, ženo, či neboj: ~Tys' moja raz a ja tvoj!" Vtom 230 11| deň ~a na tretí - raz za týždeň. ~Už sa hrobček uľahýna, ~ 231 11| zapomína; ~sotva hrobček uľahnutý, ~už je Adam zabudnutý. - ~. ~ 232 11| za týždeň. ~Už sa hrobček uľahýna, ~žena muža zapomína; ~sotva 233 15| zatúži; škoda živej osobe ~s umrlcom žiť na hrobe. ~Poď von, 234 17| moja, ako z hrobu." ~Ani uši, ani zraky - ~"Hja, pod 235 17| zemou svet je taký: ~očí, uší - tam netreba, ~tam sú svoji 236 6| Sadnite len okolo, ~poviem vám, jak to bolo. ~. ~ 237 15| jej dal prsteň zlatý: ~"Večer prídem aj so svaty!" ~. ~ 238 16| vyzerá - ~od poludnia do večera: ~Ach, bože môj, bože drahý, ~ 239 8| nebo prisahali: ~"My budeme večne svoji, ~nás ani smrt' nerozdvojí!" ~. ~ 240 17| tam netreba, ~tam sú svoji vedľa seba." ~Len čis' to ty, 241 17| bľadne: ~kohút spieva - víchry zhučia - ~i všetko sa vraz 242 5| znať - ~povedzte nám, keď viete, ~čo je to tu za kvietie? . ~ 243 16| mne, ~bo sa srdce trasie vo mne! - ~. ~ 244 13| ktosi: ~"Neznám, ako cez tú vodu, niet lavičky ani brodu!" ~ 245 19| mladý prichodí k nej na vohl'ady; ~. ~ 246 16| niet. tažko čakať v noci vonku, ~ešte ťažšie v pustom domku. ~ 247 7| sami dvaja, jak dakedy vprostred raja ~sám Adamček, sám s 248 17| víchry zhučia - ~i všetko sa vraz prepadne. ~. ~ 249 17| čis' držala prísahu?!" ~Vrznú dvere: "Tu ma máš! ~Žena 250 17| Tys' moja raz a ja tvoj!" Vtom ju pojme do náručia - ~on 251 5| stará mať, stará mať! ~Vy budete o tom znať - ~povedzte 252 20| vyjde hore na mohylu, tak on 253 8| Tu dva prsty hore vzali, ~na zem, nebo prisahali: ~" 254 9| Adamko, v pokoji - ~my budeme vždy svoji! ~. ~ 255 11| hrobček uľahnutý, ~už je Adam zabudnutý. - ~. ~ 256 16| kolimahy! ~Už slnko preč - začne sa tmieť, a milého jak 257 17| mŕtvych hostí." ~Ta príď zajtra na slniečko, to i mŕtvu 258 6| deti, to je tá ~Evička tu zakľätá. ~Sadnite len okolo, ~poviem 259 17| Jaj, kohútky, spievajte, ~zamoriť ma nedajte! ~Hybaj, hybaj, 260 11| hrobček uľahýna, ~žena muža zapomína; ~sotva hrobček uľahnutý, ~ 261 17| O polnoci prah zapuká: ~Kto to? "Ženo, pusť ma 262 19| A spolnoci jej zať mladý prichodí k nej na 263 15| kaluži, ~keď môže byť, kde zatúži; škoda živej osobe ~s umrlcom 264 17| ani zraky - ~"Hja, pod zemou svet je taký: ~očí, uší - 265 17| kohút spieva - víchry zhučia - ~i všetko sa vraz prepadne. ~. ~ 266 7| holubičkou. ~Žili si tu v zime, v lete, ~nevedeli nič o 267 15| zavediem ťa v striebro, zlato - ~zavediem ťa do mesta: ~ 268 14| šíry. ~A v chalúpke pán už známy ~v čiernom fračku - (s kopýtkami). ~. ~ 269 5| stará mať! ~Vy budete o tom znať - ~povedzte nám, keď viete, ~ 270 17| ma máš! ~Žena moja, či ma znáš?!" ~Ach, čo to máš za podobu? ~" 271 17| Choď ku krbu! pri plameni ~zohreješ si chladné kosti. ~"Oheň, 272 3| tŕnie i chrastie ~jak ho zotnú, tak zrastie. ~. ~ 273 17| z hrobu." ~Ani uši, ani zraky - ~"Hja, pod zemou svet 274 3| chrastie ~jak ho zotnú, tak zrastie. ~. ~ 275 17| ľúby? Tvár bez nosa, dlhé zuby. ~A čože tak hŕkaš s nimi? ~" 276 14| už k chalúpke chodník šíry. ~A v chalúpke pán už známy ~ 277 14| uchádzajú; ~sotva prejdú tri či štyri, ~už k chalúpke chodník 278 7| plesy; ~a v nej mužík so ženičkou, ~ako holub s holubičkou. ~ 279 12| Prešiel rôček - aj žiaľ z očiek. Ktosi klope na 280 15| škoda živej osobe ~s umrlcom žiť na hrobe. ~Poď von, milá, 281 15| byť, kde zatúži; škoda živej osobe ~s umrlcom žiť na