L'albergo del silenzio
   Atto, Scena
1 1, 11 | Michele!... È l’amico che t’ha mparato!~FELICE: Nun me l’ha mparato 2 1, 11 | mparato!~FELICE: Nun me l’ha mparato nisciuno!... È la molla La Bohéme Atto, Scena
3 2, 3 | e tanto c’ha fatto m’ha mparato a mente lo valzer che canta Cane e gatte Atto, Scena
4 1, 3| LUIGINO: Allora, ma l’aggio mparato a dicere papà.~NINETTA: Il debutto di Gemma Atto, Scena
5 Un, 13| FELICE: Lo monologo te l’haje mparato buono?~GEMMA: Ve pare!... 'Nu brutto difetto Atto, Scena
6 1, 4| puro e buono ca m’aggio mparato a li segne. Quanno D. 7 1, 4| GIANNATTASIO: Seh! E chi t’ha mparato a fa sti segni?~LISETTA: Duje Chiaparielle Atto, Scena
8 1, 1| terribile, e accussì s’è mparato. Tu nun te n’incarricà, 'Na figliola romantica Atto, Scena
9 1, 2| sti ccose a te chi t’ha mparato; lu munno è stato sempeGelusia Atto, Scena
10 1, 6| Abbuoniconte... io volarria essere mparato a scrivere e a leggere.~ 11 1, 7| zumpava, steva allegro. S’ha mparato tanta cose che ha da dicere 12 1, 7| alla sposa, D. Errico l’ha mparato pure lo sonetto.~ASDRUBALE: 13 1, 7| chisto signore nce l’ha mparato?~GIAMMATTEO: Già: ma chesto 14 2, 7| songo obbligato d’averme mparato Annetta proprio alla perfezione, Madama Sangenella Atto, Scena
15 1, 10| ate, a me accussì m’hanno mparato e accussì parlo. dice 'Na matassa 'mbrugliata Atto, Scena
16 1, 1| tutto chello che t’haje mparato?... figlia mia, have ragione 17 1, 2| chello che lo marito ha mparato a essa.~ALFREDO: E tu mparele 'Nu ministro mmiezo a li guaje Atto, Scena
18 2, 6| mprovvisà lo discorso che me mparato a memoria).~MENECHELLA: ( Miseria e nobiltà Atto, Scena
19 3, Ult| overo!... Chesto te l’hanno mparato. Pateto è chistu ccà! (Mostrandogli La nutriccia Atto, Scena
20 3, 1| quanto tiempo t’avarria mparato la crianza.~CARLO (toccandogli La pupa movibile Atto, Scena
21 1, 6| miezo, e non se l’hanno mparato ancora... io voglio la mesata, Quinnice solde so’ cchiù assaie de seimila lire Atto, Scena
22 2, 2| DOROTEA: E che autro t’haje mparato?~FELICIELLO: Fino a chesto 'Na santarella Atto, Scena
23 1, 6| principessa!~FELICE: Te lo sì mparato a mente?~NANNINA: Sulo lo Tetillo 'nzurato Atto, Scena
24 4, 3| la professione che v’ha mparato papà! Ringraziate lo Cielo Tre cazune furtunate Atto, Scena
25 1, 5| Appriesso a ziemo m’era mparato buono a pupate, carrozzelle,
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (VA1) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2009. Content in this page is licensed under a Creative Commons License