IntraText Indice | Parole: Alfabetica - Frequenza - Rovesciate - Lunghezza - Statistiche | Aiuto | Biblioteca IntraText |
Alfabetica [« »] saparria 3 saparrìa 1 sape 258 sapé 409 sapè 147 sapea 1 sapendo 7 | Frequenza [« »] 414 dire 413 manco 412 jammo 409 sapé 409 zio 407 dalla 407 dorotea | Eduardo Scarpetta Raccolta di opere Concordanze sapé |
L'albergo del silenzio Atto, Scena
1 1, 1 | adda retirà... Io vularria sapé proprio che va facenno!... 2 1, 4 | cuofeno de patane che vò sapé addò sò ghiuto e pecché 3 1, 4 | MICHELE: Io nun l’aggiu fatto sapé niente. A primma matina 4 1, 6 | che ghiate dinto pecché vò sapé pure lo gusto vuosto.~FELICE: 5 1, 6 | CELESTINO (ritroso): Volevo sapé... si vuje aviveve piacere... 6 1, 9 | dincello tu.~LIVIA: Avita sapé che zi zio, quanno era piccerillo, 7 2, 6 | Non ancora! Neh, ma famme sapé, tu pecché ti preoccupi 8 3, 1 | è ritirata! Ma io vurria sapé si se ponno passà cchiù 9 3, 1 | Cummissario?~FELICE: Faciteme sapé primma vuje ch’avite fatto 10 3, 1 | vuje?~FELICE: Da me vulette sapé afforza io pecché la notte 11 3, 2 | risolvete?... Io nun pozzo fà sapé a lo cummissario che invece 12 3, 3 | dispaccio da fratete Luigi: vò sapé pecché nun ce sì ghiuta! 13 3, 3 | fido!… (Siede.) Haje da sapé, Feliciello mio, che ajere 14 3, 5 | CONCETTA: Ma scusate, pozzo sapé ch’è sucieso?~FELICE (sempre L'amico 'e papà Atto, Scena
15 1, 14| alla fine na vota l’ha da sapé.~MARIETTA: Chesto ccà me 16 2, 3| è overo, e quanno lo buò sapé chillo ll’è marito.~LIBORIO: 17 3, Ult| mostra), vularria proprio sapé chi nce l’ha mannata.~FELICE: Amore e polenta Atto, Scena
18 1, 3| ch’è stato?~ELVIRA: Avita sapé che io so’ modista, e nzieme 19 1, 3| sentite, calmatevi, vuje avite sapé che D. Feliciello veramente 20 1, 3| mette scuorno, nun lo vò fà sapé, a vuje ve l’ha scritto 21 1, 8| uocchie).~FELICE: Io vularria sapé pecché a chillo lo chiammate 22 2, 1| vote le veste, e vuleva sapé da me quà le steva meglio; 23 2, 2| chisto addò va?) Vuleva sapé tu che penzave... Elena 24 2, 4| cosa, non sono oblligata de sapé chi è lo marito, e si vò 25 3, 2| come sto sudato, voglio sapé tu perché mi tratti così!~ 26 3, 5| rotta?~PROCOPIO: E lo buò sapé da me? Tu sei stato in casa.~ 27 4, 4| male che non aveva fatto sapé niente dinto, si no nce 'O balcone ’e Rusinella Atto, Scena
28 1, 2 | entra sta resata vularria sapé, me pare che non sia la 29 1, 2 | Perfettamente. Po’ nce facite sapé c’ha detto, e c’avite cumbinato.~ 30 1, 3 | ccà, nepota mia, tu hai da sapé che D. Felice è n’ommo allero, 31 1, 3 | pazziariello, nun ha vuluto maje sapé de se nzurà, ha fatto la 32 1, 3 | li figliole s’hanna da sapé tené, stamme a nu brutto 33 1, 4 | sera finalmente me facette sapé che a li 10 m’aspettava, 34 1, 6 | condizione che nepotema nun ha da sapé!~MICHELINO: E che condizione, 35 1, 8 | Ma de spusà nun ne vuleva sapé.~Però, sta nenna mò nc’è 36 3, 1 | buon’io che nun aggio vuluto sapé cchiù de me mmaretà. L’uommene 37 3, 4 | detto. ~ ~PEPPINO: Vurria sapé D. Michelino addò cancaro 38 3, 5 | è delicata, vuje vulite sapé tutto?~PEPPINO: Si, tutto!~ 39 3, 5 | ventaglio.~MICHELINO: Avita sapé che appena trasette...~PEPPINO: La Bohéme Atto, Scena
40 1, 1 | TOTONNO: Oh! ma io po’ vurria sapé pecché essa è sagliuta cca.~ 41 1, 4 | seconda cosa pò, so’ venuta pe sapé comme va che da ajere matina 42 1, 4 | dicere l’ultima cosa. Papà vò sapé quanno state comodo pecché 43 1, 7 | FELICE: Ch’è stato, se pò sapé?~CAROLINA: Mentre steve 44 2, 4 | Sapite pecché lo voglio sapé, pecché si è n’opera scandalosa 'Na bona quagliona Atto, Scena
45 1, 2| aggio da servì? Io volarria sapé, ha ditto, addò se trova 46 1, 2| sti barbe, pò me facite sapé quacche cosa.~CATERINA: 47 1, 4| parte che tutte quante vonno sapé che faccio co Rusinella, 48 1, 5| appena arriva ve lo faccio sapé, e ve dico addò abita. Pecché 49 1, 7| ERRICO: Ma pecché, vurria sapé?~RUSINELLA: Pecché ve lo 50 2, 3| cchiù, pecché quanno pò vuò sapé la verità, io credo che 51 2, 6| ma sì, perché avite da sapé che Rusinella a D. Prospero 52 2, 8| RUSINELLA: Signò, avite da sapé che a lo figlio vuosto, 53 2, 8| Rusinella, ma primma vorria sapé si essa ha appurato che 54 3, 1| guantiera): Signorì, vuje vulite sapé la verità? Io dinto a sta 55 3, 4| nce sta de bello, vorria sapé, mure e colonne rotte chesto 56 3, 7| no.)~FELICE: Io volarria sapé proprio a chiste chi l’ha 57 3, 8| chiacchiere co mammà, che vò sapé addò so’ stato, pecché non 58 3, 8| ALBERTO: Chesta ccà, haje da sapé, che non è la casa soja, 59 4, 7| me).~SAVERIO: Io vorria sapé proprio chi m’ha fatto lo Lu café chantant Atto, Scena
60 1, 1| aggio fatto! Ah! L’avarria sapé zì Matteo a Sorriento, chillo 61 1, 1| cucenate, vuje che volite sapé, ccà stanno guaje gruosse 62 1, 1| forse chill’assassino mme fa sapé addò va? Mò dice che va 63 1, 1| è nu pazzo, che nne vuò sapé. Duje mise fa mettette na 64 1, 1| centesimo, e quanno vuò sapé la verità, io aveva fatto 65 1, 2| da studià però, s’ha da sapé a memoria, chiste sò vierze, 66 1, 2| sò cose che io non voglio sapé... quanno non tenive niente 67 1, 4| ASPREMO: Che ne volete sapé, vedrete, vedrete. Fatemi 68 1, 4| Ma quanno te muove vurria sapé... Vì che bella lezione 69 1, 5| scusate, la mugliera vosta vò sapé si avite mannato addò trattore).~ 70 1, 5| comico non have bisogno de sapé leggere e scrivere.~GIACOMINO: 71 1, 9| seggono.)~VINCENZO: Avite da sapé che io mme chiamino Vincenzo 72 1, 9| male nce stà, chi l’ha da sapé? Vuje capite che pe 15 sere 73 1, 9| mugliere foste nun lle facimmo sapé niente).~FELICE: (E se capisce).~ 74 1, 10| io. Stu signore, avite da sapé che nun sapenno che nne 75 1, 10| guardaporte, songo arrivato a sapé che stiveve ccà. Ora mò, 76 1, 11| fatto pe nce ne j senza fa sapé a loro addò jammo?~FELICE: 77 1, 11| nce ne jammo, ma io vurria sapé tu addò vaje?~CARMELA: Addò 78 2, 1| assassino, vi si m’ha fatto sapé niente. (Guardando nella 79 2, 8| CARMELA: E nun nce facite sapé niente a nuje, ovè? Vuje 80 2, 10| CARMELA: E loro senza fa sapé niente a nuje.~CARLO: Mò 'A cammarera nova Atto, Scena
81 1, 6 | Che cosa?~ADELINA: Facimmo sapé ad Alberto ca jammo da Erminia.~ 82 1, 9 | allora io so’ venuto pe sapé si stasera avimma j a lo 83 1, 10 | da dicere chi è, e voglio sapé Concetta che l’ha ditto 84 2, 1 | finestra.) Adelì, ma se pò sapé che faje affacciata a sta 85 2, 3 | accussì sbigottito ha voluto sapé che m’era succiesso, quanno 86 2, 5 | aggio parlato, ma nun ne vo’ sapé proprio niente. Sta troppo 87 3, 4 | facimmo?~ALBERTO: Chille vonno sapé chillo biglietto pecché Cane e gatte Atto, Scena
88 1, 2| fuori): Teresina... ma se pò sapé addò cancaro staje?~TERESINA: 89 1, 2| io manco, quanno lo vuò sapé.~NINETTA: Bravissimo!~CARLUCCIO: 90 1, 4| che faccio, comme putarria sapé addò va...~NINETTA: Uh! 91 1, 4| và, quanno torna voglio sapé da dò vene.~CARMELA: Povero 92 1, 4| a te.~CARMELA: Niné, vuò sapé la verità? Chesta è na brutta 93 1, 6| La rendita è scesa senza sapé pecché. Assolutamente aggio 94 2, 1| lo marito nun ha voluto sapé cchiù de matrimonio, e si 95 2, 4| RAFFAELE: Pecchesto! Ha da sapé pure pecché!~ROSINA: No, 96 2, 4| LAURETTA: Cchiù tarde faciteme sapé comme state?~ROSINA: Sissignore. 97 2, 5| pecché io non l’aggio fatto sapé niente.~BETTINA: Sa che 98 2, 5| della vostra presenza? Pozzo sapé pecché m’avite voluto accompagnà?~ 99 2, 6| figlia mia!~NINETTA: Se pò sapé ch’è stato?~ROSINA: Ch’è 100 2, 6| papà che è stato, se pò sapé?...~FELICE: Quanno mai ve 101 2, 6| stata la ragione? Volite sapé ch’è stato? (E che dico 102 3, 1| mannato p’avé notizie, pe sapé quacche cosa. Che avite 103 3, 1| aissera Feliciello volette sapé pe forza pecché nc’eramo 104 3, 4| aggio da fà che aggio da sapé chi è.~ ~ 105 3, 6| quando Ninetta ha voluto sapé pecché v’ireve appieccecate 106 3, 6| de pazze, che ne volite sapé!~ROSINA (chiamando): Bettina... 107 3, 7| piano, pecché ha voluto sapé comme se chiammava e addò 108 3, 7| steva de male? Ha voluto sapé chi erano li femmene che 109 3, 7| dispiaciuto tanto volarria sapé.~FELICE: Pare che sta D.a 110 3, 8| aggio ditto la buscia pe sapé la verità. Aggio fatto vedé 111 3, Ult| tanto. Una cosa volarria sapé... pecché v’appiccecate La casa vecchia Atto, Scena
112 1, 1| core! (Piange.) Io vorria sapé proprio pecché se n’ha voluto 113 1, 5| piacere. Basta Felì, tu hai da sapé che io a li 10 e 40 parto 114 1, 11| esce ridendo): Io volarria sapé che ne faccio de sta capa 115 1, 15| scena si oscura.) Io vorria sapé si nce pò essere n’ommo 116 2, 3| vene lo proprietario, e bò sapé da me pecché è venuta tanto 117 2, 4| cierte cosarelle. Voglio sapé chi fuje che me chiudette 118 2, 8| pigliate collera però. Avite da sapé che io so’ stata ingannata, 119 2, 10| che risolutezza! Vuò sapé la verità, è stato meglio 120 2, 12| vuosto arape la vocca senza sapé chello che dice.~ELVIRA: 121 3, 4| Ma che paura hai, vorria sapé. Stanne ccà. (Caccia un 122 3, 8| Agapito.~ ~AMBROGIO: Io vorria sapé Luigi addò è ghiuto...~AGAPITO: 123 3, 8| AGAPITO: Volarria propio sapé D. Felice addò sta.~AMBROGIO: 124 3, 9| addò è ghiuto, facitemmello sapé...~AMBROGIO: E che ne saccio, Il debutto di Gemma Atto, Scena
125 Un, 1| hai da stà a lo lustro pe sapé addò haje da j?~PASQUALE: 126 Un, 1| stanne!... Ccà, avite da sapé che tutta la compagnia se 127 Un, 2| teatro a lo scuro. Ma se pò sapé a chi aggio da sentere?~ 128 Un, 5| ARTURO: Comme nce lo faceveme sapé!... Chillo partette, e chesta 129 Un, 6| Ah, sicuro — (Io vorria sapé chi tene ncuollo sta puzza 130 Un, 7| juorne che non ha fatto sapé niente cchiù — Lo Cielo 131 Un, 11| IGNAZIO: Dunche!... Famme sapé, ch’è sta scena che faje 'Nu brutto difetto Atto, Scena
132 1, 1| da dì?~TOTONNO: Haje da sapé ca stu matrimonio e d. Lisetta 133 1, 1| TOTONNO: E pò, haje da sapé ca D. Felice tene nu brutto 134 1, 2| PEPPINO: Signò, vulite sapé la verità, io nun me fido...~ 135 2, 3| GIANNATTASIO: D. Felì volete sapé la verità, sarà qualche 136 2, 9| vuje chiagnite, e io voglio sapé pecché!~FELICE: D. Giannattà 137 2, 9| LISETTA: Ma io voglio sapé pecché papà chiagneva?~FELICE 138 3, 3| TOTONNO: D. Felì, vulite sapé la verità? Nun è overo ca Duje Chiaparielle Atto, Scena
139 1, 1| informazioni precise pe sapé comme se porta, e si veramente 140 1, 2| ancora, addò è ghiuto vurria sapé?~CICCIO: Forse teneva degli 141 1, 2| pecché quanno lo vulite sapé, io stanotte aggio avuto 142 1, 5| Comme avarrieme da fà pe sapé sta femmena chi è?~CANDIDA: 143 2, 2| aggio ditto de male, vurria sapé? T’aggio pregato nun fà 144 2, 6| Oh, dimme na cosa, se pò sapé quanno è venuto lo Capo 145 2, 6| che lo Capo Ufficio ha da sapé che tu si lo marito de muglierema?~ 146 3, 1| chesta scusa so’ venuto pe sapé Rusina che ntenzione tene. 147 3, 1| dalla sinistra): Io vularrìa sapé Alonzo che fa che nun vene 148 3, 2| pullanchella mia, vularrìa sapé n’ora e mmeza che haje fatto?~ 149 3, 3| Tiene, portancella, e famme sapé la risposta.~ERRICO (prende 150 3, 4| segreto? Parla.~ROSINA: Avita sapé... ma pe carità, sà, io 151 3, 4| confidati con me.~ROSINA: Avita sapé che io, primme de cunoscere 152 3, 7| Ecco ccà. Nuje vulimmo sapé se cuniscite nu tale Felice 153 3, 8| criatura? E pò quanno lo vulite sapé, nce avite colpa vuje a 154 3, 8| voglio fà. Isso nun ha da sapé ancora che vuje state ccà; Duje marite ‘mbrugliune Atto, Scena
155 3, 1| de li marite, l’avarria sapé. (Michele comparisce dal 156 3, 2| Peppeniello. (Chisto me pò fa sapé quacche cosa de muglierema.)~ 157 3, 2| MICHELE: (Già io l’avarria sapé). No, era per domandare.~ 158 3, 2| bonanotte). Zi zì, vulite sapé la verità, io pe ghì a lo 159 3, 4| da 3 ore.~FELICE: Se po’ sapé c’arma de mammeta vuò! Io È buscìa o verità Atto, Scena
160 1, 1| perdonate, vorria proprio sapé pecchè site venuto dinto 'Na figliola romantica Atto, Scena
161 1, 1| mettette a chiagnere, senza sapé pecché. De miedece, sapite, 162 1, 2| vizio incoronato... vurria sapé sti ccose a te chi t’ha 163 1, 3| chisto fatto nisciuno ha da sapé.~PAPELE: Se capisce.~DOTTORE ( 164 2, 1| Io pure de Papele voglio sapé quaccosa...~VIRGINIA: Cride 165 2, 4| d’uommene nun ne voglio sapé!~VIRGINIA: Sì, pecché so’ 166 2, 8| basta... pecché l’ha da sapé?~VIRGINIA: (È strano! A 167 3, 3| Conte.~ ~ROSINELLA: Vurria sapé ma cu certezza si è verità 'Nu Frongillo cecato Atto, Scena
168 1, 3| cchiù de Don Federico lo po’ sapé.~ERSILIA: Comme, comme?~ 169 1, 5| difficoltà?~ALESSIO: Haje da sapé che la vecchia odia tutti 170 1, 8| CONCETTA: Lo boglio sapé, o me te strafoco!~VINCENZINO ( 171 2, 1| ssaccio. Vuje vedite, vò sapé da me pecché lo marito s’ 172 2, 3| mio!~TIMOTEO: (Avarria da sapé che so’ stato da Ersilia, 173 2, 5| fatto?~CONCETTA: Haje da sapé che da duje anne faccio 174 2, 8| Concettella mia, haje da sapé...~CONCETTA: Zitto, non 175 2, 8| che vene a lu munno, senza sapé chi è lo padre.~FELICE: 176 3, 2| lo palazzo. Ma non pozzo sapé che t’è succiesso?~VINCENZINO: 177 3, 2| parle bello tu, io volarria sapé si no fatto de chisto t’ 178 4, 3| ma non è stato possibile sapé lo nomme sujo, so’ corruto 179 4, 7| digestivo.~FELICE (esce): Vorria sapé se zi Timoteo... (S’imbatte Gelusia Atto, Scena
180 1, 3| rise.~PULCINELLA: Haje da sapé che l’autra matina, io me 181 1, 5| GIULIETTA: Pecché avite da sapé che chillo è commesso; e 182 1, 6| PULCINELLA (siede): Haje da sapé che io non voglio fà cchiù 'Na commedia ‘e tre atte Atto, Scena
183 1, 3| site compagne! Ma se pò sapé pecché ve site appiccecate?~ 184 1, 3| PULCINELLA: Mò parlo io. Haje da sapé che nuje simmo comme a la Madama Sangenella Atto, Scena
185 1, 2| lasciateme stà, che ne vulite sapé. (Lazzi la notte palla da 186 1, 4| MIMÌ: Pecché ve preme de lo sapé? Ve preme?~FELICE: No, così 187 1, 9| Quanto me vò bene! Io vurria sapé che particolarità tengo 188 1, 10| tengo n’appuntamento. Avita sapé ca io me spusaje na canzonettista, 189 1, 10| cuntato tutte cose. Vuleva sapé da me chi era lo nnammurato 190 1, 10| ncucciato si nun ce vaco essa fà sapé tutte cose a muglierema 191 2, 2| chillo!~LISA: Dunque se pò sapé che site venuto a fà ccà.~ 192 2, 13| scherzetto, io vularria sapé chi è stato chill’animale 193 2, 13| SAVERIO: E bravo! Vularria sapé proprio chi me l’ha miso, 194 2, 13| cauce.~MARIETTA: Vurria sapé pur’io a chi l’è pruduta 195 2, 13| Viano.)~ROSA: Savè se pò sapé ch’è succiesso?~SAVERIO: 196 3, 4| Basta, mò so’ venuto ccà pe sapé da Donna Teresina c’ha fatto 197 3, 6| EUGENIA: E bravo! Vularria sapé comme ve venette ncapo de 198 3, 8| TOTONNO: Chi è? E l’aggia sapé subito.~MIMÌ: D. Pascà, Lu marito de nannina Atto, Scena
199 1, 4| momento dinto, pecché vò sapé si lu cappiello che s’ha 200 1, 7| BIASE: E che ne volite sapé, chillo pe stu matrimonio 201 2, 1| figlia.~NICOLA: Ah, già pe sapé quale fu la ragione che 202 2, 2| PASCARELLA: E pecché lo bolite sapé?~NICOLA: No, così, per curiosità.~ 203 2, 7| pagà pure mille franche, pe sapé chi ha mise lo bocchino 204 3, 3| penzato ma cosa, haje da sapé che ccà ncoppa, nce sta 205 3, 4| duje pazze, che ne volite sapé, io n’ora fa me steva passanno 'Na matassa 'mbrugliata Atto, Scena
206 1, 2| qualunque fatto vulite sapé de lo quartiere trasite 207 1, 2| 2 anne che nun ha voluto sapé cchiù de lo negozio e s’ 208 1, 2| FELICE: Ma nun l’aggio fatto sapé niente.~ALFREDO: (Na vota 209 1, 2| ALFREDO: (Na vota fatto lo po’ sapé sempe). E chillo non l’appura 210 1, 3| isso nun ne voglio cchiù sapé.~ALFREDO: Lo lasciate?~TERESINA: 211 1, 4| Anche troppo.~GIULIO: Volete sapé de quanta specie è la tisi?~ 212 1, 4| parlà sà, vide che papà vò sapé... e dincello... presentancella... 213 1, 6| pareva... Dunque, tu haje da sapé che se io e Ludovico avimmo 214 1, 6| ALFONSO: Ma nun m’haje fatto sapé niente?~ALFREDO: Ve pare 215 1, 6| Ve pare nun ve lo faceva sapé... la lettera si è incontrata 216 1, 6| E che io la causa voglio sapé.~ALFREDO: Già... ed io questo 217 1, 6| Ebbene... essa nun lo fa sapé pe causa de...~ALFONSO: 218 1, 6| ragione isso... io nun aggia sapé ch’è maretata). Voi avete 219 1, 6| che aggia fà vedé de non sapé... quello che so’... pecché...~ 220 2, 2| nun la sarraje me lo faje sapé... (Aggio sudato!)~ERRICHETTA ( 221 2, 2| singhiozzando): Nce lo farraje sapé.~ ~ 222 2, 3| obbedì. Dunque, io voglio sapé subito, subito chello che 223 2, 3| chella sapesse quanto ha da sapé na mugliera, e questo è 224 2, 4| Oh! Ve pare... ma vurria sapé comme stu matrimonio segreto...~ 225 3, 9| tiempo ancora nun l’ha da sapé nisciuno, pecché...~MATILDE ( 'Nu ministro mmiezo a li guaje Atto, Scena
226 1, 3| sti feste non ne voglio sapé proprio niente... vado a 227 1, 5| subeto addò Sciacquavrite pe sapé si lo fatto era vero o si 228 1, 5| dinta a la stoppa. Voglio fa sapé a S.a E.a che l’idea de 229 2, 3| volte, ma isso non ne vo sapé.~ERNESTO: Meno male che 230 2, 5| lascio. Tornerà più tardi pe sapé la risposta di S.a E.a. 231 2, 12| fatto?~MENECHELLA: Ma se po’ sapé che è succieso?~MINISTRO: Miseria e nobiltà Atto, Scena
232 1, 6| Felice): Io po’ vularria sapé na cosa da te. Tu 3 ghiuorne 233 1, 6| cu nu tavulino... senza sapé leggere, senza sapé scrivere... 234 1, 6| senza sapé leggere, senza sapé scrivere... Primme pe fà 235 1, 6| Vuje parlate, ma se po’ sapé quanno magnamme?~PASQUALE: 236 2, 1| vote ccà; e nun putimmo sapé comme se chiamma... è abbonato 237 2, 1| guaje me li putiveve fà sapé aissera, e io nun avarria 238 2, 3| arreffreddate. Ma pecché vurria sapé?~OTTAVIO: Ecco qua, Gemma 239 3, 3| criatura... E si putesse sapé chi è lo padre, le vularria 240 3, 4| Neh!... Ma se pè sapé stu guaglione a chi cancaro 'Na mugliera zetella Atto, Scena
241 1, 2 | Ma tu nun l’haje potuto sapé da essa pecché nun lo vò; 242 1, 3 | FELICE: Ma insomma se pò sapé ch’è succieso?~BIANCA: È 243 1, 3 | niente! Nu cuorno! Se pò sapé stasera addò sì stato?~FELICE: 244 1, 4 | giovene, cumpà vuje l’avita da sapé. Ve ricurdate chillo francese 245 1, 7 | ACHILLE: Non so’ venuto... pe sapé... llà a la parte de dinto...~ 246 1, 7 | ragione.~FELICE: Lo vulite sapé, pecché fa ammore cu n’ato... ( 247 2, 1 | primma nu poco. Nuje vulimmo sapé si dinto a st’albergo nce 248 2, 1 | proibito a Ninetta de fa sapé addò stevene. (Caccia una 249 2, 1 | spiegà. Pecché nun avevamo sapé addò stevene.~CONCETTA: 250 2, 3 | faciarria na resata. Avita da sapé che io ogne ghjuorno lo 251 2, 3 | te ricuorde e nun le fa sapé maje addò stamme.~NINETTA: 252 2, 3 | a Roma. Manco mò l’hanno sapé?~FELICE: Niente affatto. 253 2, 5 | LAURETTA: Io, sì. Avita sapé che stammatina, mentre teneva 254 2, 6 | vaje a Napule, senza farme sapé addò stive, e me lasse a 255 2, 6 | Appena l’appuro, ve lo faccio sapé non dubitate. Lo juorno 256 2, 6 | Pecché nun m’haje fatto sapé addò stive?~FELICE: E comme 257 2, 8 | vedé.~ACHILLE: Ma io aggia sapé la ragione.~FELICE: Me so’ 258 2, 11 | ditto che nun l’aviva da fa sapé addò steveme.~MICHELE (uscendo): 259 2, 11 | capì, pecché nun l’avevamo sapé...~CONCETTA: E che t’avive 260 2, 11 | adda dicere? Io lo voglio sapé da te capisce, da te!~FELICE: 261 3, 1 | se l’ha pigliata vurria sapé. (P.a.)~ 'A nanassa Atto, Scena
262 1, 3| hanno portato qua, vorria sapé? (Lo prende.)~FELICE: Ma 263 1, 5| muglierema, ve vede... e vò sapé chi site.~GIULIETTA: Me 264 1, 5| GIULIETTA: Me vede? Vò sapé chi songo? E nce lo dico, 265 1, 5| qualunque... po’ me faje sapé quant’haje spiso... va...~ 266 1, 7| mogliereta... facennole sapé la ragione pecché venevo 267 2, 3| chesto se sape, vulimmo sapé, si te lo spuse cu piacere?~ 268 2, 7| s’ammuina tanto, vorria sapé).~CLEMENTINA: Dove debbo 269 2, 8| ne vuò j... Io volarria sapé proprio a chella chi l’ha 270 2, 13| svergognare tutto! Avita da sapé che chillo giovene che io 271 3, 1| durmenno. Ma mò che vene voglio sapé tutto! Tutto!... E pò voglia 272 3, 1| tutto! Tutto!... E pò voglia sapé pecché m’addormette ncoppa 273 3, 1| proposito de donne, io vorria sapé pecché chella vecchia aissera 274 3, 3| chesta, io non voglio fà sapé sti cose).~CESARE: (E me Nina Boné Atto, Scena
275 1, 4| sentiamo!~ACHILLE: Avita sapé che nel venire da Salerno, 276 1, 5| seriamente. Virginia vularria sapé comme s’ha da regolà pe 277 1, 5| Che fatto?~VIRGINIA: Avita sapé che stammatina a Nocera, 278 1, 5| ROSINA: Essa mò vurria sapé si stu fatto lo pò cuntà 279 1, 9| Va bene... chesto vuleva sapé.~ERRICO: Ma che vulite fà?~ 280 2, 1| cucenà. Và dincello e famme sapé che vò fà.~CICCILLO: Va 281 2, 2| stu telegramma m’ha fatto sapé ca pozzo affittà li cammere.~ 282 2, 4| albergatore che nun vuleva fà sapé che alloggiavo qua, invece 283 2, 4| eccesso. Io l’aggio fatto sapé ca so’ arrivato e doppo 284 2, 9| trabballaje!~VIRGINIA: Embè avita sapé ca mentre vuje trabballaveve Li nipute de lu sinneco Atto, Scena
285 1, 1| nuovo sinnaco m’ha fatto sapé che stammatina vene a visità 286 1, 2| scusate, compare, pozzo sapé ch’è stato?~PASQUALE: Niente, 287 1, 3| a sinneco, pure avisseve sapé... Ma non importa, ci penso 288 1, 4| ve mena!~CICCIO: Se po’ sapé stu cielo che me mena?~SAVERIO ( 289 1, 5| invece tuo zio non ne vò sapé, ccà. (Indica le valige) 290 1, 8| chiammata a Nannina e ha voluto sapé chi era...~PASQUALE: Pecché, 291 1, 9| biglietto al sindaco senza sapé che dice... E si nce stanno 292 2, 2| ALFONSO (a parte): Io volarria sapé che c’è stato a fà, a Milano!~ 293 2, 6| ACHILLE (a parte): Io vorrìa sapé chesta chi è?~FELICE: Accomodatevi, 294 3, 1| tutto è fatto, te lo faccio sapé pe mezzo de Don Alfonsino. 295 3, 6| Achille?~CICCIO: Io voglio sapé pecché haje ditto Achille?~ Nun la trovo a mmaretà Atto, Scena
296 1, 2| lo vapore e so’ venuto pe sapé da isso, perché ha fatto 297 1, 7| e io comme faccio pe sapé quanno trasene dinto a la 298 1, 8| che bene, non le facite sapé niente.~CHIARINA: Sì, sì, 299 1, 8| CHIARINA: Sissignore. Avite da sapé che poco primma io so’ scesa 300 1, 8| na fortuna, ma volarria sapé si sto giovene l’ha ditto 301 2, 1| Ciccio.~ ~NICOLA: Io vorria sapé pecché stamme vestute accossì.~ 302 2, 2| ELVIRA: Papà, dinto vonno sapé addò sì ghiuto.~CICCIO: 303 3, 6| mascole.~CICCIO: Ma io vorria sapé na cosa, tu m’haje scritto La nutriccia Atto, Scena
304 1, 7| peggio.~ERNESTO: Se po’ sapé chi l’ha da tené sta chiave?~ 305 2, 2| mitragliatrice. Vuje avita sapé ca io me vommecheio nu poco 306 3, 4| di pastenacone, putarrìa sapé pecché so’ pastenacone?~ 307 3, 5| LISETTA: Neh! Felì, ma se po’ sapé che cancaro t’è venuto?...~ 308 3, 5| LISETTA: Felì, ma se po’ sapé ch’arma de mammeta staje 309 3, 6| faje lo ridicolo voglio sapé!~PEPPINO: Neh! Mò me chiamme 310 3, 7| tutto, ma che se sape famme sapé?~FELICE: Abbiamo detto che 311 3, Ult| chi roseca da lla, senza sapé la ragione!...~LISETTA: 312 3, Ult| LISETTA: Signò, io ve faccio sapé ca nuje ce ne jammo.~ERNESTO: 'No pasticcio Atto, Scena
313 1, 2| che nun ne voglio proprio sapé de me mmaretà. Io nun capisco 314 1, 3| Bella figliò, tu se pò sapé che me vuò fa fà, e damme 315 1, 4| capisce, le cose s’hanna sapé fà, ora mò, si sta figliola 316 1, 5| entrano, Felice li segue.) Pe sapé addò jate?~FELICE: Vado 317 2, 3| altra cosa.~GIOVANNINO: (Vò sapé n’ata cosa?).~FELICE: (Tanto Pazzie di carnevale Atto, Scena
318 1, 3| Ricco?... E che ne vuò sapé figlio mio, quello è omo 319 1, 6| FELICE: Neh? Non ha voluto sapé niente cchiù?... Basta, 320 1, 6| cchiù?... Basta, haje da sapé che sto signore me piglia 321 1, 6| Insomma non s’ha potuto sapé che vò fà?~CICCILLO: Non 322 2, 9| appurà?~GIULIETTA: Avite da sapé che io songo la figlia de 323 2, 12| cosa? D.a Virginia l’ha da sapé. Aspetta. (Si situa nel 324 3, 1| Allora s’avarria da fà sapé a la questura.~MARIETTA: 325 3, 1| CAMILLO: Pe mò non facimmo sapé niente ad Alessio mò che La pupa movibile Atto, Scena
326 1, 2| aggia portà stasera. L’aggia sapé a campaniello pe quando 327 1, 7| a te? (Vì chisto che bò sapé da me!).~ANGIOLILLO: L’anno 328 1, 7| fà preveto, non ne voglio sapé de femmene. Si a isso le 329 1, 8| D. Angiolillo, non ne vò sapé de matrimonio... vuole fare 330 1, 8| Chesta è na cosa che avimma sapé io, voi e il Rettore.~BENEDETTO ( 331 2, 1| artista meccanico. Vurria sapé senza de nuje, isso che 332 2, 1| metto le lente pe non lo fà sapé; sai, pe n’artista meccanico, 333 2, 1| è curioso!... L’avarria sapé che lo formaggio lo tengo 334 2, 2| Mo addò è ghiuta, vorrìa sapé... a chest’ora la messa 335 2, 2| pigliato?...~OLIMPIA Haje da sapé, che ajere, dinto a controra, 336 2, 3| per troppa bontà!... Se pò sapé addò site jute tanto tiempo?~ 337 2, 6| piacere; solamente, quanno vò sapé chi site, che dicimmo?~PIETRO: 338 2, 6| chillo vede la cascia, vò sapé che nce stà da dinto e stateve 339 3, 1| vorrìa chiammà Gervasio, pe sapé...~ ~ 340 3, 2| stanno comode, me lo fai sapé, sta pressa chi nce la dà. 341 3, 2| NICOLA: Eh, che ne volite sapé, maestro, a me giovene m’ 342 3, 2| percocata...~FELICE: (Se pò sapé che ce mette dinto a chillo 343 3, Ult| accuncià e pe non farve sapé niente, nce metteteme nuje Quinnice solde so’ cchiù assaie de seimila lire Atto, Scena
344 2, 1| Perché?~DOROTEA: Lo volite sapé?~PASQUALINO: No.~DOROTEA: Romanzo d'un farmacista povero Atto, Scena
345 2, 1| amico in teatro s’ha da sapé stà.~ANTONIO: Ah, dite bene. ( 346 2, 2| appositamente a Saliemo, pe sapé notizie de D. Candida, la 347 2, 2| esce, co no biglietto me fa sapé addò va, ogge all’allergo, 348 2, 3| alla farmacia) : Io voglio sapé lo principale comme me fa 349 3, 2| s’è scetato; ma vorria sapé che te ne preme a te de 350 3, 2| che te ne preme a te de sapé chesto?~GIUSTINA: Aggio 351 3, 3| Feliciello, che tu senza sapé chi era e chi non era, te 352 3, 4| qualche lettera me lo faceva sapé.~TOTONNO: Chella invece 'Na santarella Atto, Scena
353 1, 2| prpposito... vuj mò vulisseve sapé io da chi aggiu avuto stu 354 1, 4| Sì.~ANGELO: Embè, haje da sapé che lo zio e la zia sono 355 1, 6| avrà mbrugliate!... Vurria sapé proprio chi è stato...~NANNINA ( 356 2, 1| E oggi, quanno lo vuò sapé, steva dinto a lo cafè d’ 357 2, 2| mpresario... Io nun ne voglio sapé niente! Chillo pe niente 358 2, 2| CARMELA: Ma io vularria sapé pecché ce l’have tanto cu 359 2, 6| Rachele al primo atto.) Voglio sapé pecché la signora Cesira 360 2, 11| ascì fora a li scene senza sapé chello ch’ha da fà?... ( 361 3, 2| po’ appurà?~BIASE: Avita sapé che ajere ce jucajeme nu Lo scarfalietto Atto, Scena
362 2, 4| tanta confidenza vurria sapé? Vì quanto è brutta... me 'Na società 'e marite Atto, Scena
363 1, 1| quacche cosa zitto zitto, vò sapé che m’ha ditto, si scengo, 364 1, 1| m’ha ditto, si scengo, vò sapé addò so’ ghiuta, insomma 365 1, 1| addimmannà na cosa, haje da sapé ca io faccio ammore cu nu 366 1, 8| GAETANO: Pecché lo vulite sapé?~SALVATORE: Vuje lo vino 367 1, 8| piccola cosa, nce lo facite sapé.~FELICE: Ah! io chesto aggia 368 2, 1| VIRGINIA: Ma nun se pò sapé addò è ghiuto?~GAETANO: 369 3, 4| GAETANO: Niente, voleva sapé che ora songo.~ACHILLE: 370 3, 7| qualche pasticcio... vuo sapé la verità, mò me ne vaco Tetillo 'nzurato Atto, Scena
371 2, 3| solamente a me! Io vorria sapé proprio sta lettera chi 372 3, 3| No, amico mio, haje da sapé che io nun me so’ mosso 373 4, 3| FELICE: Mò siente... Haje da sapé, Adelina mia, nun pozzo Tre cazune furtunate Atto, Scena
374 1, 2| ritiro, partette, senza farce sapé niente cchiù.~RACHELE: E 375 1, 2| trova dinta a no guajo senza sapé comme... Commà, permettete, 376 1, 4| Rachè, Eugenio se po’ sapé addò è ghiuto?~RACHELE: 377 1, 4| la contentezza, e senza sapé pecché. Po’, morette mamma, 378 1, 7| preme tanto — io voglio sapé pecché aissera venisteve 379 1, 8| PULCINELLA: Dunche?~LUIGI: Avite sapé che io so’ amico stretto 380 1, 9| La questura è venuta a sapé che chillo tale Eugenio 381 2, 1| Ha ditto che non ne vò sapé niente, che si pe tutt’ogge 382 2, 2| sei mesi non aggio potuto sapé chi era quell’imbecille 383 2, 5| senza niente. Tu che ne vuò sapé, che ne vuò sapé, Pulecenella 384 2, 5| ne vuò sapé, che ne vuò sapé, Pulecenella mio. Io venene 385 2, 6| vene lo posillibus. Avita sapé che io me vrucculiava co 386 3, 1| con precauzioni). Haje da sapé che duje anne fa, prima 387 3, 9| Primme de tutto signò, avita sapé che io tengo no frate cucino Tre pecore viziose Atto, Scena
388 2, 2| Primma de tutto, avita sapé che ziema nun me voleva 389 2, 3| vuje pecché l’avite vuluto sapé?~ERRICO: No, pe niente... 390 2, 5| bellezza toja! Io voglio sapé pecché nun sì venuto né 391 2, 6| voluto portare.~CAMILLO: Vuò sapé la verità? Mò ce truvammo, 392 3, 3| Ma pecché ride, vurria sapé? Che c’entra sta resata?~ 393 3, 5| mannaveme li lettere, pe sapé quacche cosa, quacche notizia 'Nu turco napulitano Atto, Scena
394 1, 1| GIULIETTA: Che ne vulite sapé, chillo è n’affare serio. ( 395 1, 3| m’avite ditto che vulite sapé tutto chello che fa la signora 396 1, 3| statte attiente, famme sapé tutte cose. Tiene astipete 397 1, 5| PASQUALE: Io voglio sapé che significa sto risponnere 398 1, 5| accussì superba! Io voglio sapé la ragione pecché non te 399 1, 8| accussì le dico. Po’ avita sapé, tanta la signora, quanto 400 1, 9| Va bene. Oh, mò vularria sapé che aggio da fà pecché so’ 401 2, 3| Bianco...~IGNAZIO: Se po’ sapé che colore è?~RAFFAELE: 402 2, 5| dicere?~CARLUCCIO: Voglio sapé isso che ntenne de me dà 403 2, 6| assai, e quanno lo volite sapé, io vaco trovanno lo pilo 404 2, 7| doppo spusato, ve faccio sapé quacche piatto che non me 405 2, 7| zitto.~CARLUCCIO: Vulite sapé la verità? Io sta cosa non 406 2, 11| dincello chiaro chiaro... Vuò sapé chi è?... mò te lo dico 407 2, 11| PASQUALE: Pecché?... ah, lo buò sapé? E teh, liegge sta lettera. ( 408 3, 2| vuje, pecché non ne voglio sapé niente cchiù.~PASQUALE: 409 3, 7| PASQUALE (ridendo): Lo bolite sapé? E leggite. (Gli dà la lettera