IntraText Indice | Parole: Alfabetica - Frequenza - Rovesciate - Lunghezza - Statistiche | Aiuto | Biblioteca IntraText |
| Alfabetica [« »] dormuto 15 dornine 1 dorotè 8 dorotea 407 dorsale 2 dose 1 dosso 1 | Frequenza [« »] 409 sapé 409 zio 407 dalla 407 dorotea 407 stanno 406 padre 405 eugenio | Eduardo Scarpetta Raccolta di opere Concordanze dorotea |
Quinnice solde so’ cchiù assaie de seimila lire
Atto, Scena
1 Per | Nicola~Feliciello, nipote di~Dorotea~D.Carlino Mezzotornese~D.
2 1, 4| mese, avarria da venì D. Dorotea, la zia de D. Feliciello
3 1, 5| SCENA QUINTA~ ~Dorotea, Feliciello con cartella
4 1, 5| con cartella e detti.~ ~DOROTEA (uscendo): Felì.~FELICIELLO (
5 1, 5| FELICIELLO (uscendo): Zi zi.~DOROTEA: Trase. Caro D. Asdrubale,
6 1, 5| nc‘è male. (Si baciano.)~DOROTEA: E tu, Mariù?~MARIUCCIA:
7 1, 5| punio nfronte, pecché...).~DOROTEA: Felì...~FELICIELLO: Zi
8 1, 5| FELICIELLO: Zi zi...~DOROTEA: Haje baciato la mano al
9 1, 5| ancora la deve baciare.~DOROTEA: Felì...~FELICIELLO: Zi
10 1, 5| FELICIELLO: Zi zi...~DOROTEA: Bacia la mano anche al
11 1, 5| Perché!... Zi... Zi...~DOROTEA: Felì!...~ASDRUBALE (a Felice): (
12 1, 5| FELICIELLO: Il maestro vi saluta.~DOROTEA: Io l’aggio salutato. Grazie.~
13 1, 5| venuta vuje stammatina?~DOROTEA: Lassateme sta, che m’aggio
14 1, 5| Felì...~FELICIELLO: Zi zi.~DOROTEA: Non fate lezione?~ASDRUBALE:
15 1, 5| da lloco, e lassece fà.~DOROTEA Avite da sapè che io tengo
16 1, 5| che io mi strangolerei!)~DOROTEA: Figuratevi, cara D. Lucrezia,
17 1, 5| doppo non me dà niente.~DOROTEA: Felì.~FELICIELLO-PULCINELLA (
18 1, 5| FELICIELLO-PULCINELLA (a due): Zi zi.~DOROTEA: Che ora so’?~FELICIELLO:
19 1, 5| ASDRUBALE: Mezzogiorno passato;~DOROTEA: Mezzogiorno. Ecco ccà,
20 1, 5| FELICIELLO: Zi zi...~DOROTEA: Ci siamo capiti?~FELICIELLO:
21 1, 5| capiti?~FELICIELLO: Va bene. (Dorotea via.)~PULCINELLA: E li cinche
22 2 | Camera rustica in casa di D. Dorotea. In fondo una finestra a
23 2, 1| vicino al fuoco che legge; e Dorotea dall’altro lato, che prende
24 2, 1| lato, che prende caffè.~ ~DOROTEA (bevendo il caffè): Volite
25 2, 1| so’?~PASQUALINO: Non sò.~DOROTEA: Sarranno li tre e meze?~
26 2, 1| orologio): No, più tardi.~DOROTEA: Allora so’ li quatto?~PASQUALINO:
27 2, 1| PASQUALINO: Nonsignore.~DOROTEA: E che ora so’?~PASQUALINO:
28 2, 1| Sono le tre e 57 minuti.~DOROTEA: E avite ditto che non so’
29 2, 1| tanto.~PASQUALINO: Perché?~DOROTEA: Lo volite sapé?~PASQUALINO:
30 2, 1| volite sapé?~PASQUALINO: No.~DOROTEA: No, e io non ve lo dico.~
31 2, 1| lo dite, mi fate piacere.~DOROTEA: (Uh, mamma mia! Chisto
32 2, 1| PASQUALINO: E chi ve l’ha detto?~DOROTEA: Comme, chi me l’ha ditto,
33 2, 1| PASQUALINO: Dite male.~DOROTEA: E pecché? Sentimmo.~PASQUALINO:
34 2, 1| guai diventano piaceri.~DOROTEA: Eppure è overo, sapite,
35 2, 1| PASQUALINO: Ho detto male.~DOROTEA: Uh! D. Pascalì, uno a vuje
36 2, 1| passione, ma che passione!...~DOROTEA: Co chi?... Co na femmena?~
37 2, 1| benissimo con chi dovea tenerla?~DOROTEA: E non poteva essere che
38 2, 1| diciassette, o diciotto anni.~DOROTEA: Era bella?~PASQUALINO:
39 2, 1| PASQUALINO: No, brutta.~DOROTEA: Brutta!...~PASQUALINO:
40 2, 1| Oh, troppo simpatica!~DOROTEA: E la lassasteve?~PASQUALINO:
41 2, 1| No, ella abbandonò me...~DOROTEA: Uh! E pecché?~PASQUALINO:
42 2, 1| le mandò molti regali...~DOROTEA: E vuje?~PASQUALINO: Ed
43 2, 1| lasciato me loro unico erede.~DOROTEA: Nientemeno! Avevano da
44 2, 1| E vi fa meraviglia?...~DOROTEA: E da quanto tiempo ve site
45 2, 1| PASQUALINO: Uh, sono cinque anni.~DOROTEA: E li zie vuoste so’ muorte?~
46 2, 1| PASQUALINO: Non ancora.~DOROTEA: Figurateve chella giovane
47 2, 1| buttarmi dalla finestra.~DOROTEA: Pe carità, m’avisseve da
48 2, 1| aspetto lettere da mio padre.~DOROTEA: Dunque, posso essere sicura
49 2, 1| matina?~PASQUALINO: No.~DOROTEA: Comme nò?~PASQUALINO: Domani
50 2, 1| no, domani al giorno sì.~DOROTEA: O la matina, o lo juorno,
51 2, 2| entrando e baciando la mano a Dorotea): Zi zi, vi bacio ha mano.
52 2, 2| PASQUALINO: Buongiorno.~DOROTEA: Ah! sì venuto finalmente?
53 2, 2| maestro m’ha trattenuto.~DOROTEA: Lo maestro... lo maestro?
54 2, 2| maestrina?~FELICIELLO: Zi zi...~DOROTEA: Statte zitto, birbantiello!~
55 2, 2| per mangiare e piange).~DOROTEA: (Povero guaglione, me fa
56 2, 2| alza butta la sedia e via.)~DOROTEA: Non chiagnere, che si nò
57 2, 2| accossì, me li magno zucuse!~DOROTEA: Tiene appetito?~FELICIELLO:
58 2, 2| FELICIELLO: Così, cosi...~DOROTEA: Non chiagnere cchiù, io
59 2, 2| avuto ottimo. Nove punti.~DOROTEA: Che avite jocato a la scopa?~
60 2, 2| Nonsignore. (Mangiando.)~DOROTEA: Embè tu haje ditto: nove
61 2, 2| punti significa ottimo.~DOROTEA: A che staje co la lengua
62 2, 2| cose mi debbo imparare.~DOROTEA: Feliciè, famme sentere
63 2, 2| si chiama sedighia...~DOROTEA: E che autro t’haje mparato?~
64 2, 2| parlà benissimo francese.~DOROTEA: Oh! D. Asdrubahe è no buono
65 2, 2| meje. Oh, che piacere!).~DOROTEA: Che vuò che te dico a me
66 2, 2| me pure... (la figlia).~DOROTEA: Pecché aggio visto che
67 2, 2| Quanto è bona... (la figlia).~DOROTEA: E ha ditto niente quanto
68 2, 2| M’ha cercata la mesata.~DOROTEA: E tu che h’haje ditto?~
69 2, 2| che ve jereve scordato.~DOROTEA: E che mmalora, neh, me
70 2, 2| FELICIELLO: Zi zi, è la simpatia?~DOROTEA: E agge pacienza che nce
71 2, 2| dico!~FELICIELLO (si alza, Dorotea sparecchia. Egli si accorge
72 2, 2| mettervi il portafogli.)~DOROTEA: Che miette lloco dinto?~
73 2, 2| Niente zi zi; na cosa.~DOROTEA: Che cosa?~FELICIELLO: M’
74 2, 2| e formaggio pe stasera.~DOROTEA: Nonsignore, mangiatello,
75 2, 2| Conserva il portafogli.)~DOROTEA: Che t’haje stipato mpietto?~
76 2, 2| FELICIELLO: Lo formaggio.~DOROTEA: Tu quà formaggio. Tu pare
77 2, 2| FELICIELLO: Eh, pare a voi.~DOROTEA: Pare a me? Io lo beco.
78 2, 2| FELICIELLO (piangendo): Zi zi...~DOROTEA: Parla, che tiene mpietto?~
79 2, 2| dico, ma non me strillate.~DOROTEA: Nonsignore, non te strillo.~
80 2, 2| lo maestro, Mariuccia...~DOROTEA: Mariuccia, io lo sapeva.~
81 2, 2| portafoglio. (Mostrandolo.)~DOROTEA: Ah! mariuncello, mariuncello! (
82 2, 2| ciuccio che le scriveva.~DOROTEA Vattè, che te preme de leggerle?
83 2, 2| sorpresa lo chiude.) Guè!!~DOROTEA: Che è stato?~FELICIELLO:
84 2, 2| niente... non saccio...~DOROTEA: Comme?!... Volimmo leggere?~
85 2, 2| FELICIELLO: Sì... leggimmo...~DOROTEA: E quanno?~FELICIELLO (apre
86 2, 2| grida:) Zi, zi!... zi, zi...~DOROTEA: Uh! mamma mia! Ch’è succiesso?...
87 2, 2| essere... chi nce l’ha mise?~DOROTEA: Uh! Cielo mio, chisto non
88 2, 2| jatevenne, si nò v’accido.~DOROTEA: Oh! Feliciello mio, core
89 2, 2| si no ve votto abbascio!~DOROTEA: Uh! è pazzo! è pazzo! Gente,
90 2, 2| Jateme a chiammà lo notaro.~DOROTEA: E che ne vuò fà de lo notaro?~
91 2, 3| cappello in testa, e detti.~ ~DOROTEA: D. Pascalino mio, Feliciello
92 2, 3| PASQUALINO: Voi che dite! E come?~DOROTEA: E che ne saccio... Ha ditto
93 2, 3| Nientemeno! Ma che dice?~DOROTEA: Che saccio... vò lo notaro.~
94 2, 3| perché vuole il notaro?~DOROTEA: E io che ne saccio?~PASQUALINO:
95 2, 3| essere che si calmi un poco.~DOROTEA: Sì sì, dicite buono, mò
96 2, 3| avite da jre tutte li duje.~DOROTEA: Vaco io, D. Pascalino resta.~
97 2, 3| PASQUALINO: Eccomi qua...~DOROTEA: (Mò rimanimmo ditto a chesta
98 2, 4| avete una zia che si chiama Dorotea: questa vostra zia, vive
99 2, 5| FELICIELLO: No, è asciuto co zia Dorotea... Nicò, parla.~NICOLA:
100 2, 6| SCENA SESTA~ ~Dorotea, D. Pasqualino, Notaio,
101 2, 6| dentro poi fuori, e detto.~ ~DOROTEA (di dentro): Feliciè...~
102 2, 6| zi Zia... (Va ad aprire.)~DOROTEA (guardandolo con timore):
103 2, 6| grado! Povero giovine!)~DOROTEA: Felì, ma che dice?~FELICIELLO:
104 2, 6| PASQUALINO: E pazzo! E pazzo!~DOROTEA: Ajuto! Ajuto!~ ~(Cala la
105 3, 9| Asdrubale, Pulcinella, Dorotea, D. Pasqualino, Guardie
106 3, 9| dentro poi fuori, e detti.~ ~DOROTEA (di dentro gridando): Aspettate...
107 3, 9| LUCREZIA: Asdrubale che vene.~DOROTEA: Nepote mio! Lassatemmillo
108 3, 9| FELICIELLO: Ah! Io lo sapeva.~DOROTEA (fuori): Nepote mio caro
109 3, 9| Fehiciello mio! (Piange.)~DOROTEA: Nepote mio! (Gridando.)~
110 3, Ult| è overo, o non è overo?~DOROTEA: Nepote mio!~ASDRUBALE:
111 3, Ult| Cielo mio, te ringrazio!...~DOROTEA: Ah, che pozzate campà mill’
112 3, Ult| Feliciello, aveva ragione!~DOROTEA: E comme! Nepoteme era mariuolo!~
113 3, Ult| la sposerete.~TUTTI (meno Dorotea, Pasqualino e Mariuccia):
Lo scarfalietto
Atto, Scena
114 Per | Anselmo~Raffaele~Antonio~Emma~Dorotea~Giacomino~Amalia~Rosella~
115 2, 3| TERZA~ ~Antonio e detto, poi Dorotea.~ ~ANTONIO (dal fondo):
116 2, 3| fumare. (Smorza il cerino.)~DOROTEA (dal fondo affannosa): Signori
117 2, 3| PASQUALE: Signò, a chi vulite?~DOROTEA: E nu mumento, lasciateme
118 2, 3| Chella me pare na vufera!).~DOROTEA (sedendosi nel mezzo): Mi
119 2, 3| Avite perduto quacche cosa?~DOROTEA: Sissignore. Ieri sera,
120 2, 3| Cu sciabola e sciaccò!).~DOROTEA: L’avete trovato?~PASQUALE:
121 2, 3| m’avita dì comm’è fatto.~DOROTEA: Oh! è giusto. è un bel
122 2, 3| Volete dire, diamante?~DOROTEA: Scusate, in, pulito, si
123 2, 3| Diotelamanda.~ANTONIO (a Dorotea): Lui poi non lo sa.~DOROTEA (
124 2, 3| Dorotea): Lui poi non lo sa.~DOROTEA (ad Antonio): Non è troppo
125 2, 3| orecchino): Vedite si è isso.~DOROTEA: Oh! E propito luio!~ANTONIO: (
126 2, 3| propito luio!~ANTONIO: (Buh!).~DOROTEA: Eh!... Adesso vi spetta
127 2, 3| pe nu cefaro la signora).~DOROTEA (caccia dalla borsetta 2
128 2, 3| PASQUALE: Grazie tanto.~DOROTEA (alzandosi): Neh, ma qua
129 2, 3| ANTONIO: (Vì chi parla).~DOROTEA: Qua, forse, è il porcoscenico?~
130 2, 3| Sissignore, il palcoscenico.~DOROTEA: E potrei trasire?~PASQUALE:
131 2, 3| estraneo, io pago la multa.~DOROTEA: Oh! Allora me ne vache.~
132 2, 4| apre e legge sotto voce.)~DOROTEA (a Pasquale piano): Neh,
133 2, 4| PASQUALE: è la prima ballerina.~DOROTEA: Ah! Chesta è chella che
134 2, 4| siete il cuore di tutti!~DOROTEA: Oh! Oh! Datele nfaccia. (
135 2, 4| parole, non fanno per me!~DOROTEA: Mordo bene!~ANTONIO: Mò
136 2, 4| Emma, stasera parleremo!~DOROTEA: Oh! Oh! Lasciatelo stare!~
137 2, 4| baccalà! (Via fondo a destra.)~DOROTEA: Uh! A me, balla de baccalà?
138 2, 7| Pasquale e Felice indi Dorotea.~ ~AMALIA (entra in fretta
139 2, 7| porta in fondo vede venire Dorotea e s’arresta):~Mamma mia!...
140 2, 7| AMALIA: Marito svergognato!~DOROTEA (entra con lettera piegata
141 2, 7| S’è stizzita la vufera!~DOROTEA: Mio marito ha scritto questa
142 2, 7| mò se mena lo pallone!).~DOROTEA (gridando): Popolo!... Popolo!...
143 2, 7| di D. Francesco Stoppa?~DOROTEA: Quà Stoppa!~FELICE: Nonsignore,
144 2, 7| di D. Nicola Copierchio!~DOROTEA: Ah! sarrate vuje nu Cupierchio!...
145 2, 7| a scrivere sul tavolo.)~DOROTEA: Voglio fare la divisione,
146 2, 7| Statte soda cu li mane!).~DOROTEA (ai due): E voi, mi farete
147 2, 7| me.~AMALIA: E pure a me.~DOROTEA: E pecché? (Da d. si sentono
148 2, 7| avete rovinato. (Vedendo Dorotea:) Dorotea!~DOROTEA: Che?
149 2, 7| rovinato. (Vedendo Dorotea:) Dorotea!~DOROTEA: Che? Isso! Ah!
150 2, 7| Vedendo Dorotea:) Dorotea!~DOROTEA: Che? Isso! Ah! Cca te voglio... (
151 2, 7| verso il lato sinistro. Dorotea l’afferra e lo bastona.
152 3, 5| Avanti.~CANCELLIERE (c.s.): “Dorotea Papocchia”.~USCIERE (c.s.):
153 3, 5| Papocchia”.~USCIERE (c.s.): Dorotea Papocchia.~ANTONIO: Non
154 3, 6| SESTA~ ~Usciere e detto, poi Dorotea.~ ~USCIERE (correndo e gridando):
155 3, 6| sta na femmena, se chiamma Dorotea Papocchia.~RAFFAELE: All’
156 3, 6| trasì.~USCIERE: Favorite.~DOROTEA (entra, dà un’occhiata di
157 3, 6| USCIERE: Va bene. (Via.)~DOROTEA (a Gaetano): Ve site mise
158 3, 6| dirige verso Raffaele e Dorotea occuperà la sua sedia.)~
159 3, 6| teatro dove sto scritturata.~DOROTEA: E s’era diretta al suo
160 3, 6| soldi.~RAFFAELE (mostrando Dorotea): Guè, n’è venuta n’ata,
161 3, 6| Signori. (Passando davanti a Dorotea questa le volta le spalle.)~
162 3, 6| guardando ora Felice, ora Dorotea che lo minaccia): Lo giuro! (
163 3, 6| Gaetano siede spaventato.) “Dorotea Papocchia”.~DOROTEA: Presente. (
164 3, 6| spaventato.) “Dorotea Papocchia”.~DOROTEA: Presente. (S’alza.)~RAFFAELE:
165 3, 6| alza.)~RAFFAELE: Avanti.~DOROTEA: Eccome ccà. (S’avvicina.)~
166 3, 6| nient’altro che la verità.~DOROTEA: Lo giuro.~RAFFAELE: Che
167 3, 6| Sciosciammocca e sua moglie?~DOROTEA: Sig. Presidente, io nun
168 3, 6| Come? E non sapete niente.~DOROTEA: Niente, proprio niente.~
169 3, 6| perché ci siete venuta?~DOROTEA: Perché voi mi avete chiamata. (
170 3, 6| prego.. signò... silenzio...~DOROTEA: Ma Sig. Presidente, noi
171 3, 6| ha pigliato pe lo boja!).~DOROTEA (a l’usciere): Vi comme
172 3, 6| Mannaggia mammeta!). (Dorotea ritorna al suo posto e l’
173 3, 6| ANTONIO: Lasciatelo finire.~DOROTEA (a Gaetano): Galantò, nuje
174 3, Ult| callo! (Zoppicando va da Dorotea a domandare perdono.)~FELICE:
175 3, Ult| donna io ti perdono. (A Dorotea ed a Gaetano:) Avite fatto
Tetillo
Atto, Scena
176 1 | professore di Diritto~Arturo~D.a Dorotea, moglie di Attanasio~Amalia,
177 2, 1| SCENA PRIMA~ ~Attanasio e Dorotea.~ ~ATTANASIO (seduto a sin.
178 2, 1| Piglia un altro giornale.)~DOROTEA (seduta a dest. che lavora
179 2, 1| da la matina a la sera.~DOROTEA: Putarrisse fà almeno de
180 2, 1| nun sarrà maje e pò maje.~DOROTEA: Vedete, vedete, quello
181 2, 1| da vennere chiacchiere.~DOROTEA: E tu vuò mettere lo casadduoglio
182 2, 1| criatura, chillo tene 21 anne.~DOROTEA: E già, comme fossero assaje.~
183 2, 1| passaje cu na cammarera!~DOROTEA: Statte zitto, meno male
184 2, 1| russo ncoppa a lo cuzzetto.~DOROTEA: Se capisce, tu saje che
185 2, 1| manco lo codice che d’è.~DOROTEA: Lo dice tu chesto, pecché
186 2, 2| quartino, pecché nun scenne?~DOROTEA: Neh, tu che c’entri, bada
187 2, 2| colazione se fa fredda.~DOROTEA: Scioscia dinto a lo portavoce.~
188 2, 2| la colazione è pronta.~DOROTEA: Che risponne?~MENECHELLA (
189 2, 2| portavoce): Ah! Va bene.~DOROTEA: Che ha ditto?~MENECHELLA:
190 2, 2| lassa de scrivere e vene.~DOROTEA: Povera criatura.~ATTANASIO:
191 2, 2| Povero nennillo de 21 anne.~DOROTEA: Schiatta, lo voglio chiammà
192 2, 2| Signori, vuje vulite niente?~DOROTEA: No, niente... A proposito
193 2, 2| cu D. Amalia la mugliera.~DOROTEA: Intanto, si nun era pe
194 2, 2| ghiuorne, che putimmo spennere?~DOROTEA: Ah! Sule 3 ghiuorne stanno
195 2, 2| porta cu isso a Sorriento.~DOROTEA: E pure, Attanà, me vene
196 2, 2| lo mumento ca s’è nzurato~DOROTEA: Guè, oh, che te faje afferrà,
197 2, 2| Pasquale Afflitto, lo maestro.~DOROTEA: Ah, lo maestro, fallo trasì. (
198 2, 2| pulito, e io nun me trovo.~DOROTEA: E lo maestro?~ATTANASIO:
199 2, 2| lo stesso. (Via a sin.)~DOROTEA Guardate che razza de padre!~
200 2, 2| correre la cavalleria.) (Via.)~DOROTEA: Povero Tetillo, si nun
201 2, 2| Pasquale sotto la porta.)~DOROTEA: Avvisate a mio figlio che
202 2, 2| SERVO: Va bene. (Via.)~DOROTEA: Favorite, favorite maestro,
203 2, 2| PASQUALE: Grazie. (Siede.)~DOROTEA: Io ho avuto magnifiche
204 2, 2| PASQUALE: Mille grazie.~DOROTEA: N’amica mia, madre di un
205 2, 2| era quacche cavalluccio?~DOROTEA: No, correre con gli studi.~
206 2, 2| Va bene, per questo sì.~DOROTEA: Io vorrei che vuje facisseve
207 2, 2| casa mia a fare lezione?~DOROTEA: Site scoitato?~PASQUALE:
208 2, 2| disgrazia, sono ammogliato.~DOROTEA: Allora venite vuje ccà.~
209 2, 2| signora mia, è inutile.~DOROTEA: Site forse vidovo?~PASQUALE:
210 2, 2| PASQUALE: Un presso a poco.~DOROTEA: Io non capisco.~PASQUALE:
211 2, 2| poco tempo me la sposai.~DOROTEA: Bravissimo.~PASQUALE: No,
212 2, 2| appiccecajeme 60 mila vote.~DOROTEA: Uh! E pecché?~PASQUALE:
213 2, 2| vedo da 2 anni e mezzo.~DOROTEA: E non sapete che se n’è
214 2, 2| Seguita a fa la modista.~DOROTEA: Vive onestamente?~PASQUALE:
215 2, 2| pazzea cu l’articolo 150...~DOROTEA: L’articolo 150?~PASQUALE:
216 2, 2| voglio fa correre co lo 156.~DOROTEA: M’avite fatta na capa de
217 2, 2| vediamo domani a mezzogiorno.~DOROTEA: Aspettate mestro, mo vedite
218 2, 2| punto si trova con i studii.~DOROTEA: Chesto ccà nun ve lo pozzo
219 2, 2| Dev’essere molto inoltrato.~DOROTEA: Sì, ma capite, io nun lo
220 2, 2| PASQUALE: Senza farlo studiare?~DOROTEA: No, senza farlo troppo
221 2, 3| detti, poi Attanasio.~ ~DOROTEA: Ah! Eccolo ccà. (S’alzano.)~
222 2, 3| Oh, D. Pasquale Afflitto.~DOROTEA: Lo conosci?~FELICE: Sicuramente
223 2, 3| invece lo trovo che sta bene.~DOROTEA: Pare accussì... va Tetì,
224 2, 3| PASQUALE: Tetì, non ne voglio.~DOROTEA: Nun se mangia na cosa si
225 2, 3| situa di fronte a Pasquale e Dorotea che seggono vicino).~PASQUALE:
226 2, 3| FELICE: (Seh, staje frisco).~DOROTEA: (Maestro non le dimandate
227 2, 3| menato la prima cagliosa!).~DOROTEA: (Maestro, so’ chiù assaje?).~
228 2, 3| dite questo sproposito eh!~DOROTEA: (Maestro, piano piano).~
229 2, 3| magnanno castagne spezzate.~DOROTEA: Tetillo e che significa
230 2, 3| sempe, non finiscono mai.~DOROTEA: Allora, aspettammo che
231 2, 3| Mò me fa scola isso a me.~DOROTEA: (Maestro, quanto è spiritoso).~
232 2, 3| una sola porta d’uscita.~DOROTEA: Bravissimo, una sola porta
233 2, 3| na rapesta!) (S’alzano.)~DOROTEA: Basta maestro, basta mò.
234 2, 3| ha tirato la sciaveca!).~DOROTEA: Dunque maestro, quanno
235 2, 3| dargli la prima lezione.~DOROTEA: Troverete qua pure Arturo,
236 2, 3| Via fondo a destra.)~DOROTEA: Comme te pare sto maestro?~
237 2, 3| certe cose accossì facile.~DOROTEA: Anzi, io so’ stata informata
238 2, 3| mammarella mia cara cara.~DOROTEA: Sciascillo mio.~FELICE:
239 2, 3| tengo nu brutto dulore.~DOROTEA (spaventata): Addò, addò,
240 2, 3| FELICE: Mammà dinto a sacca.~DOROTEA: Bricconciello, m’haje fatto
241 2, 3| stongo senza manco nu soldo.~DOROTEA: Figlio mio bello, che ne
242 2, 3| venire qualche convulzione...~DOROTEA: Nun voglia maje lo Cielo.~
243 2, 3| me piglio na carrozzella.~DOROTEA: Haje ragione, haje ragione,
244 2, 3| se n’è ghiuto lo maestro?~DOROTEA: Sissignore, mò proprio.~
245 2, 3| prende un giornale e legge. Dorotea fa segno a Felice di parlare
246 2, 3| li sopressate ncuollo...~DOROTEA: Va buono, dancelle 5 lire,
247 2, 4| d.d.): E permesso? Si può?~DOROTEA: Chi è?~FELICE (in fondo):
248 2, 4| rispettabilissima Signora Dorotea, onorevolissimo Signor Attanasio,
249 2, 4| l’onore di ossequiarvi.~DOROTEA: Accomodatevi.~ARTURO: No,
250 2, 4| intera giornata a studiare.~DOROTEA: Vi piace lo studio?~ARTURO:
251 2, 4| libri, vivo per la scienza.~DOROTEA: Bravo! bravo!~FELICE: (
252 2, 4| FELICE: (Manco nu soldo).~DOROTEA: Domani venite a fà lezione
253 2, 4| consenso del padre e la madre.~DOROTEA: Che bei sentimenti che
254 2, 4| ne jammo.~ARTURO: Signora Dorotea, Signor Attanasio, vi ringrazio
255 2, 4| vennimmo). (Via fondo a sin.)~DOROTEA (in fondo): Tetì, statte
256 2, 4| attiento pe li carrozze.~DOROTEA: Chillo è tanto distratto,
257 2, 5| Amalia, Servo e detti.~ ~DOROTEA (vedendo entrare Amalia
258 2, 5| qua. (Abbraccia e bacia Dorotea.)~ATTANASIO: Amicone mio
259 2, 5| sin. portandosi tutto.)~DOROTEA: Accomodatevi. Spero che
260 2, 5| sulo, nun capisco pecché.~DOROTEA: D. Lorè, e pecché nun ve
261 2, 5| proposito, Tetillo addò sta?~DOROTEA: Poco primma è asciuto.~
262 2, 5| Meglio nun putarria sta.~DOROTEA: Menechella, Meneché. (Rimproverandola.)~
263 2, 5| Scusate, signò, m’è scappato.~DOROTEA: Nun te fa scappà niente
264 2, 5| MENECHELLA: Eccola ccà.~DOROTEA (ad Amalia): Ogne anno io
265 2, 5| fatto assaje chiù gruosso.~DOROTEA. Mò ca lo vide, so’ certa
266 2, 5| pareva che tanno cadeva.~DOROTEA: Ha tenuto sempe lo diavolo
267 2, 5| Figurete chi te sente.~DOROTEA (alzandosi): Amà, vuò venì
268 2, 5| che me n’aggia vedè bene.~DOROTEA: Menechè, dì a lo servitore,
269 2, 5| voglio che v’incomodate.~DOROTEA: No, D. Loré, l’anno passato
270 2, 5| seccante isso e l’affare suoje.~DOROTEA: Ah, ah (ridendo), quante
271 2, 5| giovinotte.~ATTANASIO: Intanto Dorotea teneva intenzione de farle
272 2, 6| SESTA~ ~Felice, poi Amalia e Dorotea, indi Menechella.~ ~FELICE (
273 2, 6| divertire. (Esce Amalia e Dorotea.) Eccola ccà Amalia, oh,
274 2, 6| male nce sta? Nu guaglione?~DOROTEA: Oh, sarebbe na bestialità
275 2, 6| sta abbascio a lo palazzo.~DOROTEA: Bravissimo. Jammo, jammo
276 2, 6| nun nce ne mporta niente.~DOROTEA: Tetì, viene tu pure?~FELICE: (
277 2, 6| priesto). Sì, vengo pur’io.~DOROTEA: E tu, neh Attanà?~ATTANASIO:
278 2, 6| E quanno la fernisce).~DOROTEA: Jammo Amà... viene Tetì. (
279 2, 6| Lasseme.~MENECHELLA: Niente.~DOROTEA (d.d. gridando): Tetillo,
280 3, 2| Menechella e detto, poi Dorotea.~ ~MENECHELLA: Aggio posto
281 3, 2| duje cauce. (Fa l’azione.)~DOROTEA (d.d.): Tetillo, Tetillo.~
282 3, 2| seduta, discosta da Felice.)~DOROTEA (entra, si ferma sotto la
283 3, 2| cierti punte a stu cuollo.~DOROTEA (guardando): E che d’è,
284 3, 2| comme dico io.) (Via fondo.)~DOROTEA: (Sta Menechella me fa stà
285 3, 2| Vuje vedite lo diavolo!)~DOROTEA: Dunche, io te voglio dicere
286 3, 2| sta quacche cosa de male?~DOROTEA: Male no, ma... (Quanto
287 3, 2| che nun nce venesse chiù?~DOROTEA: Me ne incarico io.~FELICE: (
288 3, 2| Accussì me la levo da tuorno).~DOROTEA: Ma Lorenzo addò sta? M’
289 3, 2| fatto lezione, nce vaco.~DOROTEA: (Che figlio, che figlio!
290 3, 3| PASQUALE (entra): Signora.~DOROTEA: Rispettabile maestro, siete
291 3, 3| lezione?~PASQUALE: Sissignore.~DOROTEA: Allora io me ne vaco pe
292 3, 3| PASQUALE: Non dubitate.~DOROTEA: Teti, nun fà piglià collera
293 3, 3| maestro.~FELICE: No, mammà. (Dorotea via pel fondo.)~ARTURO:
294 3, 7| SCENA SETTIMA~ ~Amalia, Dorotea e Felice poi Marietta.~ ~
295 3, 7| nc’è n’aria magnifica.~DOROTEA: Chisto era nu quartino
296 3, 7| chisto ccà è lo studio?~DOROTEA: Già, la nc’è lo salotto,
297 3, 7| che ancora s’ha da fà.~DOROTEA: Dice buono, allora viene
298 3, 7| vide lo salotto. (Amalia e Dorotea a sin. Felice apre la porta
299 3, 7| chiudere la porta esce Amalia e Dorotea e credendo d’essere sorpreso
300 3, 7| sorpreso balla, Amalia e Dorotea ridono.)~AMALIA: Bella,
301 3, 7| Bella, bella veramente.~DOROTEA: Che staje facenno, pazzaglione?~
302 3, 7| nce stisse tu).~AMALIA (a Dorotea): E... quanto pagate a lo
303 3, 7| quanto pagate a lo mese?~DOROTEA: Addivima.~AMALIA: 200 lire.~
304 3, 7| Addivima.~AMALIA: 200 lire.~DOROTEA: No, 150 lire.~AMALIA: Ah!
305 3, 7| è stato ccà stammatina.~DOROTEA: A proposito, ancora t’ha
306 3, 7| muvarria maje da vicino a te.~DOROTEA: Tetillo!... Tetillo!... (
307 3, 7| se io le fossi marito...~DOROTEA: E non debbono dirsi da
308 3, 7| che gli vien male.) Mammà.~DOROTEA: Tetì, che cos’è?~AMALIA:
309 3, 7| me sento venì 2 o 3 cose.~DOROTEA: Aspetta, mò vaco a piglià
310 3, 8| Pasquale, poi Lorenzo, indi Dorotea, poi di nuovo Pasquale indi
311 3, 8| faccio ascì a chella?).~DOROTEA (con bottoncino): Tetì,
312 3, 8| mio.~FELICE: (Meglio!).~DOROTEA: Che d’è, t’è passato chillo
313 3, 8| FELICE: Sì, me sento meglio.~DOROTEA: E Amalia?~FELICE (guardando
314 3, 8| piglià nu bicchiere d’acqua.~DOROTEA: Ma mò te siente buono?~
315 3, 8| FELICE: Sì, magnificamente.~DOROTEA: E và piglie nu poco d’aria
316 3, 8| mammà, mò vaco cu Lorenzo.~DOROTEA: Ma sì... ma sì...~LORENZO:
317 4, 1| SCENA PRIMA~ ~Dorotea e Menechella, poi Attanasio.~ ~
318 4, 1| Menechella, poi Attanasio.~ ~DOROTEA: Dunche Menechè, nce simmo
319 4, 1| me sarrìa guardata bene.~DOROTEA: No, nun già pe te, ma saje,
320 4, 1| lo levate da là ncoppa.~DOROTEA: E pecché?! Chillo è lo
321 4, 1| figliole a meglio a meglio.~DOROTEA: Figliole!~MENECHELLA: Figliole,
322 4, 1| MENECHELLA: Figliole, già.~DOROTEA: E pe dò trasene?~MENECHELLA:
323 4, 1| de faccia? Doje femmene!~DOROTEA: Possibile!~MENECHELLA:
324 4, 1| indovinate chi trasette?~DOROTEA: Chi?~MENECHELLA: D. Lorenzo,
325 4, 1| nnammurata de D. Lorenzo!~DOROTEA: Che?~MENECHELLA: So’ cose
326 4, 1| Sciù, pe la faccia soja!~DOROTEA: Uh! E comme se fa?... Chisto
327 4, 1| curreva, me pareva nu pazzo!~DOROTEA: E pecché?~MENECHELLA: E
328 4, 1| MENECHELLA: E chi ne sape niente.~DOROTEA: Uh! Chisto è nu guaio gruosso
329 4, 1| io nun me voglio ncuità.~DOROTEA: No, nun avè appaura, che
330 4, 1| lo patrone. (Via fondo.)~DOROTEA: E chisto che nun se n’incarrica,
331 4, 1| pippa. (Fumando per andare.)~DOROTEA: Io me vaco a fumà sta pippa
332 4, 1| ATTANASIO: Nu guaio! Che guaio?~DOROTEA: Tetillo, fà l’amore!~ATTANASIO:
333 4, 1| era... chisto è lo guaio?~DOROTEA: E tu cride che sia na cosa
334 4, 1| de Feliciello sai chi è?~DOROTEA: Chi è?~ATTANASIO: è la
335 4, 1| mugliera de lo maestro.~DOROTEA (coprendosi il volto con
336 4, 1| mugliera mannava a Feliciello.~DOROTEA: Forse sarrà la lettera
337 4, 1| castagna va trova chi era?~DOROTEA: Nce sta pure na castagna?~
338 4, 1| nun se porta niente male.~DOROTEA: Pe causa toja che nun haje
339 4, 3| SCENA TERZA~ ~Pasquale, poi Dorotea, indi Amalia.~ ~PASQUALE (
340 4, 3| E si è la Cerasella mia?~DOROTEA: Maestro, state ccà.~PASQUALE:
341 4, 3| ccà.~PASQUALE: Sto qua.~DOROTEA: Povero maestro, avete ragione.~
342 4, 3| nun aggio ragione ancora.~DOROTEA: Comme nun avite ragione
343 4, 3| vogliono prove più forte.~DOROTEA: Intanto, maestro, chillo
344 4, 3| bella, capelli castagna.~DOROTEA: Già, chella che steve nzieme
345 4, 3| io che la facette scappà.~DOROTEA: Chesto pò nun lo saccio...
346 4, 3| cose che non nc’è rimedio.~DOROTEA: Io aveva fatta na penzata,
347 4, 3| me dice addò sta de casa.~DOROTEA: Avita truvà vuje nu mezzo
348 4, 3| vedere se posso servirvi.~DOROTEA: Bravo chillo maestro, nce
349 4, 3| metto a fa lo rucco rucco.)~DOROTEA: Vi raccomando maestro...
350 4, 3| aggio avuto maje tiempo.~DOROTEA: Mi affido a voi!... (Via
351 4, 5| Lorenzo e Pasquale, indi Dorotea ed Amalia, poi Barbarella,
352 4, 5| con me. (Gridando. Esce Dorotea dalla sin. e Amalia dal
353 4, 5| sin. e Amalia dal fondo.)~DOROTEA: Neh, ch’è succiesso?~AMALIA:
354 4, 5| credeva che faceva veramente.~DOROTEA: E chesto era tutto, nun
355 4, 5| Signò, me ne pozzo j?~DOROTEA: Aspetta a Menechella che
356 4, 5| ATTANASIO: Tetillo, Tetillo!~DOROTEA: Tetillo, Tetillo!~FELICE (
357 4, 5| Mammà, m’avete chiamato?~DOROTEA: Bricconciello! S’è saputo
358 4, 5| LORENZO (ridono): Ah! Ah! Ah!~DOROTEA: Guarda, faje ridere ncoppa
359 4, Ult| tavola nce sta aspettanno.~DOROTEA: Pe chesta vota io te perdono.~
Tetillo 'nzurato
Atto, Scena
360 Per | Felice~Adelina~Attanasio~Dorotea~Lorenzo~Amalia~Leonardo~
361 1, 7| da qui ad un’ora parto. A Dorotea mia moglie non l’ho detto
362 1, 7| casa, per chi sà venisse Dorotea, anzi dirai a tua moglie,
363 1, 7| Tetillo. La vostra amica Dorotea”.~ARTURO: Mammeta?~FELICE:
364 1, 8| pò essere cosa bona. D. Dorotea nun m’ha scritto maje, quacche
365 2, 2| SCENA SECONDA~ ~Dorotea, Felice e Arturo, poi Adelina.~ ~
366 2, 2| e Arturo, poi Adelina.~ ~DOROTEA: Scusate, perdonate, aggiate
367 2, 2| justo a mammà de faccia!)~DOROTEA: Ve credarria, si nun sapesse
368 2, 2| comme mammà voi credete...~DOROTEA: Io credo tutto e non credo
369 2, 2| nce pigliene pe pazze!).~DOROTEA: Ma sempe voglio parlà prima
370 2, 2| il più caro degli amici.~DOROTEA: Vattenne caro amico, tu
371 2, 2| ADELINA: Uh! Mammà state ccà?~DOROTEA: Sì, figlia mia, benedetta
372 2, 2| è chello che me credeva.~DOROTEA: Bravo, bravo, io chesto
373 2, 2| sempe.~FELICE: Avete visto?~DOROTEA: E va bene.~ADELINA: Mammà,
374 2, 2| stato arrestato pe scambio?~DOROTEA: Sì, aggio incontrato a
375 2, 2| comme nun l’avite ncuntrato.~DOROTEA: A chi?~ADELINA: A papà
376 2, 2| ADELINA: A papà Attanasio.~DOROTEA: Pecché, è stato ccà?~ADELINA:
377 2, 2| la compra de na massaria.~DOROTEA: Ah, si me l’ha ditto.~FELICE: (
378 2, 3| ccà. (Sorpresa di Felice.)~DOROTEA: E buje state ccà, nun state
379 2, 3| LORENZO: Seh, steva Averza!~DOROTEA: Attanasio addò sta?~LORENZO:
380 2, 3| LORENZO: E io saccio chesto?~DOROTEA: Comme, vuje nun aviveve
381 2, 3| massaria, vuje site pazza!~DOROTEA: Ah, briccone, m’ha mbrugliato,
382 2, 3| vosta e nun v’aggio trovata?~DOROTEA: A me? Vuje sarrate pazzo!~
383 2, 3| di Felice, urta Lorenzo.)~DOROTEA (si prende il biglietto):
384 2, 3| me l’avite mannato vuje?~DOROTEA: Nonsignore.~LORENZO: Chesto
385 2, 3| spassene cu me nun saccio.~DOROTEA: Intanto, me fa meraviglia,
386 2, 3| LORENZO: Ma D. Dorotè...~DOROTEA: Dicitele chesto, e niente
387 2, 5| poi Leonardo, indi Amalia, Dorotea, Felice e Lorenzo.~ ~PASQUALE:
388 2, 5| Escono Amalia, Adelina, Dorotea, Felice e Lorenzo.)~AMALIA:
389 2, 5| trovate, mangiate cu nuje.~DOROTEA: Ma vedite, a me po’ chi
390 4, 5| SCENA QUINTA~ ~Lorenzo, Dorotea e detta.~ ~DOROTEA: No,
391 4, 5| Lorenzo, Dorotea e detta.~ ~DOROTEA: No, D. Lorè, vuje nun me
392 4, 5| credo che là avetta j aiere.~DOROTEA: No, D. Lorè, io nun sò
393 4, 5| nun nce voglio stà cchiù.~DOROTEA: E me pare che have ragione!~
394 4, 5| credeva che m’aveva mannata D. Dorotea, e po’ va trove chi pazziaje!~
395 4, 5| che io te voglio bene!~DOROTEA: Ma vuje a Casoria...~LORENZO:
396 4, 5| LORENZO: Mall’arma de Casoria!~DOROTEA: Scusate, vuje site curiuso,
397 4, 6| guè Dorotè, tu staje ccà?~DOROTEA: Ah, voi vi siete ritirato
398 4, 6| trovata, e sò venuto ccà.~DOROTEA: Me pare che me dicisteve
399 4, 6| accossì me ne jette io sulo.~DOROTEA: E site stato proprio a
400 4, 6| Casoria, embè addò aveva stà?~DOROTEA: Ma pare che site stato
401 4, 6| revolvere a nu giovinotto.~DOROTEA: E pecché ammentaje tanta
402 4, 6| che l’aggia fà chiagnere!~DOROTEA: Zitto, zitto, sta venenno
403 4, 6| mugliera da chesta parte.~DOROTEA: Sta venenno? Annasconniteve,
404 4, 7| nun ve n’incarricate!).~DOROTEA: Figlio mio, siente li cunsiglie
405 4, Ult| imbroglioni!)~PASQUALE (a Dorotea): Signora rispettabile.~
406 4, Ult| Signora rispettabile.~DOROTEA: Caro maestro.~PASQUALE:
407 4, Ult| fatto pace con mia moglie?~DOROTEA: Bravissimo!~CARLUCCIO: