Eduardo Scarpetta
Madama Sangenella

ATTO TERZO

SCENA SETTIMA   Totonno, Salvatore e detti.

Precedente

Successivo

Link alle concordanze:  Normali In evidenza

I link alle concordanze si evidenziano comunque al passaggio

SCENA SETTIMA

 

Totonno, Salvatore e detti.

 

TOTONNO (d.d.): T’aggio ditto che voglio trasì, che voglio parlà cu l’avvocato.

SALVATORE (d.d.): E trasite, che vulite da me?

FELICE: La voce de lo marito! Signò, signò.

TOTONNO: Addò sta D. Pascale? (Vede i due.) Che! Muglierema abbracciata co lo nnammurato.

FELICE: Che abbracciata j chella è svenuta.

TOTONNO: Non sento ragioni, adda murì. (Revolver.)

FELICE: Aspettate! (Mette Eugenia avanti.) Vuje avite pigliato nu sbaglio. Lo nnammurato de la mugliera vosta non so’ io, è n’ato e io lo conosco.

TOTONNO: E n’ato? Lo conusce? E ghiammo, dimme subeto chi è, si non vuò che te sparo, me l’aggia mangià a morze.

FELICE: ( nce lo dico ca è D. Pascale, tanto pe tanto è muorto, non se magnà nu muorto).

TOTONNO: E quanno parle? Chi è stu carugnone?

FELICE: Chi è? D. Pasquale Corella.

TOTONNO: Che! L’avvocato! E addò sta? Addò stà chillo svergognato. L’aggio accidere, lo voglio murì pe le mane mie.

FELICE: È inutile che v’incomodate, guardate!

TOTONNO: Che! È muorto!

FELICE: Pregate per l’anima sua!

 


Precedente

Successivo

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (VA1) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2009. Content in this page is licensed under a Creative Commons License